Na poslednom zasadnutí Medzirezortnej komisie proti falšovaniu a autorskému pirátstvu, ktorej členmi sú zástupcovia väčšiny ministertiev, bol predmetom rokovania aj návrh EISi na zlepšenie špecializácie súdov v oblasti práva duševného vlastníctva na Slovensku. Návrh EISi na rokovaní získal všeobecnú podporu a Ministrovi spravodlivosti bude zaslaný zo strany Komisie v tomto duchu list.
Naša doménová čítanka je prvým systematickým utriedením slovenských doménových rozhodnutí. Je zozbieraním viac ako dvadsiatich rozhodnutí, ktoré sú publikované vo svojom pôvodnom znení výjmúc ich záverečné poučenia. Čítanka je doplnená aj o náš krátky komentár a zoznam relevantnej odbornej literatúry. Zároveň však nie je výberom toho najlepšieho, ale skôr snímkou domácej aplikácie doménového práva.
Jej editorom je náš člen Martin Husovec.
Doménová čítanka je dostupná na voľné stiahnutie vo formáte .pdf nižšie. Zároveň bola vydaná vďaka podpore SK-NIC, a.s. aj knižne v náklade 200ks v praktickom A5 formáte (HUSOVEC, M (ed.). Doménová čítanka. Výber zo slovenských doménových rozhodnutí. European Information Society Institute (EISi), 2013, ISBN: 978-80-971307-0-1). Záujemcovia o knižné vydanie nám si ju môžu zakúpiť v jednom z nižšie uvedených odkazov:
HUSOVEC, M. Doménová čítanka. Výber zo slovenských doménových rozhodnutí. EISi, 2012.
Ministerstvo Spravodlivosti SR, Ministerstvo Kultúry SR a Úrad priemyselného vlastníctva SR sme oslovili s presným návrhom ako zlepšiť špecializáciu súdov a sudcov v oblasti práva duševného vlastníctva na Slovensku.
Dnešná úprava totiž až príliš zaťažuje súdy a podľa skúseností je i zlá pre kvalitu spravodlivosti doručovanej občanom a podnikateľom v týchto sporoch. Navrhujeme preto konkrétne kroky ako túto situáciu v oblasti špecializácie súdov zlepšiť.
Na základe dôkladnej analýzy desiatok rozhodnutí slovenských súdov, štatistických výkazov sudcov a súdov, osobných rozhovorov so sudcami a zamestnancami štátnej správy a komparácie právnej úpravy so zahraničím, predkladáme návrh piatich zmien na zlepšenie kvality spravodlivosti doručovanej občanom v sporoch z autorských práv, priemyselných práv a nekalej súťaže.
N a v r h u j e m e:
B u d e n e v y h n u t n é:
Novelizovať § 11 zákona č. 371/2004 o sídlach a obvodoch súdov (príklad):
§ 11
Súdy s agendou priemyselnoprávnej ochrany a ich obvody
(1) Na konanie vo veciach ochrany priemyselných práv, vrátane ochrany obchodného mena a obchodného tajomstva, ochrany autorských a súvisiacich práv, a ochrany pred nekalou súťažou je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
(2) Na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konaní podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.
Novelizovať § 163 ods. 1 písm. c), § 164 ods. 3 písm. b) a Prílohy č. 1 Vyhlášky 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy vložením súdnych registrov „CbPdv“ a „CoPdv“.
Z d ô v o d n e n i e n á v r h o v
Status quo
Podľa dnešnej právnej úpravy existuje osobitná právomoc v konaniach vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva a ochrany pred nekalou súťažou (register „CbPv“, § 11 zákona č. 371/2004), pričom designované sú až tri okresné súdy (OS BA I., OS KE I, OS BB). Na druhej strane autorské právo a súvisiace práva sú dnes súčasťou všeobecnej agendy (agenda „C“), a preto sa autorskoprávne spory riešia na všetkých 54 okresných súdoch.
Na druhom stupni je špecializovaná agenda „CbPv“ síce riešená len tromi súdmi, avšak tu je súčasťou všeobecnej agendy (register „Cob“) a nie súčasťou osobitného súdneho registra pre špeciálizované senáty. V druhom stupni preto spory z priemyselných práv a nekalej súťaže riešia všetci sudcovia obchodných senátov troch krajských súdov (KS BA, KS BB, KS KE). Autorskoprávne spory sú dnes riešené na všetkých ôsmych krajských súdoch všetkými sudcami tamojších občianskoprávnych senátov. Okrem toho sú na Slovensku na prvom stupni designované až tri okresné súdy ako únijné súdy, ktoré riešia spory vzniknutné z ochrannej známky spoločenstva (notifikácia podľa článku 91 ods. 2 CTMR) a dizajnu spoločenstva (notifikácia podľa článku 80 ods. 2 CTMR).
Podľa štatistických údajov za roky 2007 – 2011 je priemerný počet rozhodnutých sporov z priemyselných práv a nekalej súťaže 97 vecí ročne pre celé územie SR. Priemerný počet takýchto sporov z autorských a súvisiacich práv je v priemere 52.6 vecí za jeden rok pre celé územie SR.
Potreba zmeny
Pri takýchto nízkych číslach sporov je úplne neefektívne, aby sa na túto vysoko náročnú agendu špecializoval viac ako jeden okresný súd. Keďže osobitnú agendu z oblasti práv duševného vlastníctva rozhodnuje dnes neúmerne vysoké množstvo sudcov, znižuje sa tak efektivita práce a štúdia sudcov. Rovnako sa zväčšuje riziko zodpovednosti štátu, a to najmä za škodu spôsobenú porušením práva Európskej únie. Podľa skúseností je status quo zlý aj pre celkovú kvalitu spravodlivosti doručovanej občanom a podnikateľom v týchto sporoch.
Právo duševného vlastníctva je totiž veľmi dynamická a náročná disciplína, ktorá nie je na Slovensku dostatočne akademicky rozpracovaná. Navyše, ide o oblasť, kde harmonizácia je pomerne na vysokej úrovni, a preto každý mesiac vychádza mnoho rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktoré musia byť samozrejmou výbavou pre našich sudcov. V opačnom prípade hrozí Slovenskej republike zodpovednosť za nesprávny výklad Únijného práva. Systémové riešenie je len poriadna špecializácia súdov a ich odborných asistentov.
Dnešná „špecializácia“ na priemyselnoprávnu agendu, ako bola načrtnutá vyššie, nie je vôbec špecializáciou. Na predmetné spory sa špecializuje až 20 sudcov (OS BA I. – 11, OS BB – 2, OS KE I. – 7 sudcov). Priemerný počet rozhodnutých vecí každého sudcu v tejto agende je 5.9 rozhodnutia na sudcu ročne (za rok 2011). Čo je úplne zanedbateľné číslo. U autorskoprávnych sporov by bolo číslo ešte omnoho nižšie.
Súčasná rozpoltenosť právomoci na autorské právo a súvisiace práva na jednej strane a priemyselné práva a nekalú súťaž na strane druhej navyše ignoruje fakt, že duševné vlastníctvo ako celok má mnoho osobitných vlastností a vlastných úprav (napr. Smernica 48/2004/ES), ktoré odôvodňujú to, aby sa tieto spory riešili spoločne. V oblasti práv duševného vlastníctva je navyše veľmi bežná kumulácia nárokov z viacerých týchto práv, čo robí túto rozpoltenosť ešte viac nelogickou. Okrem toho možno konštatovať, že oblasť autorského práva je ešte komplikovanejšia a náročnejšia čo do uchopenia dnešného stavu európskej a medzinárodnej regulácie ako priemyselné práva alebo nekalá súťaž.
Azda najalarmujúcejší je však stav v prípade právomoci v oblasti komunitárnej ochrannej známky a komunitárneho dizajnu, kde Okresný súd Košice I., Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Bratislava I. sú súdmi, ktoré majú právomoc pre celú Európsku úniu. Ide pritom o vysoko špecializovanú oblasť. Pre porovnanie takmer všetky štáty (napr. Holandsko, Írsko, Francúzko, Rakúsko, Fínsko, Česko, Poľsko, Španielsko a pod. ) majú iba jeden takýto súd pre celú krajinu, častokrát s neporovnateľne viac občanmi (napr. Francúzsko, Poľsko). Tieto súdy totiž aplikujú právnu úpravu (nariadenie), ktorá je dennodenne dotváraná judikatúrou Súdneho dvora EÚ a majú právomoc prikázať zdržanie sa určitého konania na území celej Európskej únie (DHL Express France SAS v Chronopost SA, Case C-235/09). Nazdávame sa, že sa jedná o veľkú právomoc pre nedostatočne špecializovaného samosudcu okresného súdu.
Jeden súd
Podľa našich analýz judikatúry a rozhovorov s odborníkmi je asi nakjvalitnejšia rozhodovacia činnosť na Krajskom súde v Banskej Bystrici, keďže tento súd často rieši aj správne žaloby voči rozhodnutiam Úradu priemyselného vlastníctva SR. Čo sa týka okresných súdov, sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica vykazujú nadpriemerné množstvo školení, a teda záujem v oblasti priemyselných práv a nekalej súťaže.
Pre porovnanie, aj susedná Česká republika má napríklad pre oblasť priemyselných práv dezignovaný len jeden súd, Metský súd v Prahe (viď zákon č. 221/2006 Sb., o vymáhání práv z průmyslového vlastnictví). Výhoda modelu jedného súdu je, že k zjednocovaniu judikatúry dochádza už na úrovni krajského súdu. Navyše Okresný súd Banská Bystrica a Krajský súd v Banskej Bystrici sa nachádzajú v tom istom meste kde sídli aj Úrad priemyselného vlastníctva SR, čím sa vytvárajú lepšie prepoklady pre vzdelávanie sudcov a spájanie intelektuálneho kapitálu. ÚPV SR v Banskej Bystrici navyše prevádzkuje aj špecializovanú knižnicu WIPO.
Akceptácia riešenia
Veríme, že vyššie navrhnuté zmeny budú vítané jednak sudcami, ktorý sa tak budú môcť alebo venovať na plno inej agende, alebo viac špecializovať v tejto oblasti, ako aj advokátmi, ktorý tak budú mať garantované vyššie odborné výstupy súdov. Pre občanov a podnikateľov by takýto prístup znamenal lepšiu predvídateľnosť práva a kvalitu spravodlivosti ako je tomu dnes. Pre tretí sektor a akadémiu takéto riešenie znamená, že sa bude môcť lepšie sústrediť na prácu s konkrétnymi sudcami a posunutie odbornej diskusie do inej roviny. Pre autorov a organizácie kolektívnej správy prinesie navrhovaná špecializácia vyššiou konzistentnosť rozhodnutí a predvídateľnosť pri zastupovaní práv autorov. A napokon, štát ušetrí úsilie a finančné prostriedky, ktoré inak musí vynaložiť na špecializáciu viacerých súdov a sudcov (napr. nákup kníh, odborné semináre, a pod.).
Vypracoval: Mgr. Martin Husovec
Európska Komisia spustila verejnú konzultáciu ohľadom procedúr notifikácie a následného reagovania voči nelegálnemu obsah uloženému internetovými prostredníkmi (Public consultation on procedures for notifying and acting on illegal content hosted by online intermediaries). Na jej základe EISi zaslalo Európskej Komisii svoje pripomienky k pripravovanej novele smernice o elektronickom obchode.
V odpovedi Európskej Komisii žiadame aby únijné právo nevytvorilo jedinú notice & takedown procedúru, pretože druhy porušení sú veľmi rôzneho typu a závažnosti – nie je totiž možné zaobchádzať s rôznym druhom protiprávnosti rovnako. EK tiež predstavujeme tiež našu predstavu podľa, ktorej by mohol systém notifikácií fungovať asi nasledovne.
Poskytovateľ služby typu hosting po obrdžaní oznámenia upozorní užívateľa, ktorý informácie u neho uložil o žiadosti tretej strany. Urobí tak iba vtedy ak žiadosť tretej strany je dostatočne jasná a adekvátne odôvodnená (L’Oreal v. eBay), a tiež ak je to možné a potrebné. Užívateľ sa môže k žiadosti vyjadriť alebo aj podať tzv. counter notice.
Novelizácia smernice by tiež mala spresniť, že reakčná doba na strane poskytovateľa závisí od určitých okolností, ktoré by malo únijné právo aspoň demonštratívne uvádzať. EISi navrhuje zahrnúť dva faktory: typ služby a povahu porušenia.
Niekedy bude náročné, v prípade ak tretia strana podá žiadosť a užívateľ neodpovie alebo aj odpovie, posúdiť či skutočne ide o porušenie práv alebo nie. V takýchto prípadoch by mala byť braná väčšia tolerancia v prospech ponechania obsahu na internete ak je obsah zhmotnením dôležitých záujmov spoločnosti ako napr. sloboda prejavu. Ak súd následne usúdi, že sloba prejavu bola prekročená, nemalo by to spôsobiť zodpovednosť poskytovateľa služby, ktorý nie je pôvodcom informácie.
EISi dnes podalo podanie na Protimonopolný úrad SR vo veci protiprávneho obmedzovania súťaže Finančným riaditeľstvom SR. V podaní upozorňujeme Protimonopolný úrad na to, že Finančné riaditeľstvo pri implementácií aplikácií „eDane“ a „eTax“ spáchalo správny delikt podľa § 39 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže (ZoOHS). Od Protimonopolného úradu žiadame riadne prešetrenie tohto správneho deliktu a následne aj uloženie pokuty pri vrchnej hranici 66 000 eur, s poukazom na to, že ide o niekoľko rokov trvajúci protiprávny stav.
Deliktné správanie Finančného riaditeľstva SR spočíva v tom, že aplikácie „eDane“ a „eTax“ sú zhotovené tak, aby ich bolo možné používať výlučne iba na produktoch jednej firmy na trhu. Konaním FRSR teda došlo k nedovolenému obmedzovaniu hospodárskej súťaže, keď všetky spoločnosti okrem spoločnosti Microsoft, boli vylúčené z možnosti slúžiť na komunikovanie so štátom pri plnení tejto zákonnej povinnosti. Keďže používanie tejto aplikácie sa stalo v súlade s § 80 ods. 9 ZoDPH povinnosťou, štát tak pri výkone štátnej správy zjavne zvýhodnil výrobky spoločnosti Microsoft, ktoré ako jediné umožňovali splnenie tejto zákonnej povinnosti. Výrobky od ostatných spoločností, tak boli znevýhodnené, keďže ich produkty museli trpieť konkurenčnou nevýhodou, a síce, že ich podnikatelia nebudú môcť plnohodnotne využívať pre komunikáciu s daňovou správou.
Správaním FRSR došlo k obmedzeniu súťaže na trhu operačných systémov a internetových prehliadačov podľa § 39 ZoOHS a to tým, že FRSR:
a) poskytlo skrytú konkurenčnú výhodu spoločnosti Microsoft, pretože používalo technické riešenie, ktoré je výrazne optimalizované pre konkrétnu platformu (operačný systém, hardware),
b) vylúčilo a pokrivilo súťaž na relevantnom trhu daných softvérových výrobkov, keď ostatné softvérové spoločnosti postavil do zjavnej nevýhody, keďže v tomto segmente tak nemôžu poskytovať služby,
c) prispelo k budovaniu monopolistického postavenia spoločnosti Microsoft, keďže vylúčením súťaže aj vylúčil inováciu, súťaž v tomto segmente.
Celé podanie si môže stiahnuť vo formáte .pdf. Podanie si môžete vložiť aj na Vašu stránku (kód).
Slovenský podnikateľ EURA Slovakia, s.r.o. dnes podal na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu voči Finančnému riaditeľstvu SR. FRSR mu ani nie pred dvoma mesiacmi neoprávnene udelilo 11 pokút v celkovej výške 4.978,90 eur za to, že podal súhrnný výkaz na účely DPH papierovo a nie elektronicky. EURA Slovakia pritom objektívne nemohla podať výkaz elektronicky pretože, aplikácie štátu „eDane“ a „eTax“ sú zhotovené tak, aby ich bolo možné používať výlučne iba na produktoch jednej firmy na trhu. Technické riešenie totiž využíva také uzatvorené prvky, ktoré žiadna iná spoločnosť nemôže využívať. Podnikatelia, ktorí si teda zakúpili operačné systémy od iných firiem, nemohli predmetnú aplikáciu používať, a teda ani si splniť svoju zákonnú povinnosť. Správnu žalobu pripravil tím špecializovaných právnikov EISi a FSFE Legal.
Pozadie
Zákon, ktorý bol prijatý za účelom redukovania byrokracie, viedol na Slovensku k nespravodlivosti. Štát ustanovil elektronickú formu ako jediný spôsob splnenia si niektorých zákonných povinností. S účinnosťou od 1.1.2010 tak § 80 ods. 9 ZoDPH stanovil, že mesačné, resp. štvrťročné, výkazy na účely dani z pridanej hodnoty sa musia podávať výlučne elektronickou formou. Zákon teda vylúčil písomnú formu a stanovil dve rovnocenné elektronické formy:
I.) podanie súhrnného výkazu elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom (§ 80 ods. 9 prvá a druhá veta ZoDPH) – ďalej aj „spôsob so ZEP“;
II.) podanie súhrnného výkazu elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu a spôsobom, ktorý určí daňový úrad v dohode (§ 80 ods. 9 prvá a tretia veta ZoDPH) – daľej aj „spôsob bez ZEP“;
Obidva elektronické spôsoby pritom v praxi prebiehajú iba cez aplikácie poskytnuté daňovou správou. Od 1.1.2010 na tento účel fungovala aplikácia „eTax“, ktorá slúžila ako pre „spôsob so ZEP“, tak aj pre „spôsob bez ZEP“. V marci 2011 bola zverejnená druhá aplikácia – „eDane“, ktorá rovnako ako „eTax“ umožňovala podávať súhrnné výkazy s alebo bez elektronického podpisu. Do januára 2012 fungovali na splnenie tejto zákonnej povinnosti len tieto dve aplikácie.
Určené webové riešenie však vylučuje niektorých občanov z jej používania, keďže nie je interoperabilné a funguje iba na softvéri od jedného výrobcu. Kto nevlastní kópiu tohto programu, musí si ju kúpiť. Slovenský importér textilu sa nestotožňoval s takýmto nútením zo strany štátu k používaniu jediného softvér pre svoje podnikanie, a preto si splnil svoju povinnosť papierovou formou. Dnes za to čelí 12 pokutám, pričom 11 je súčasťou žaloby.
Mediálna odozva:
Sudkyňa Krajského súdu v Trenčíne, JUDr. Beáta Čupková, vydala včera veľmi zásadné rozhodnutie vo veci Stacho v Klub Strážov, o.z., ktoré sa týka zodpovednosti na internete za obsah poskytnutý tretími osobami (users generated content). Súd rozhodol, že prevádzkovateľ webovej stránky s nemoderovanou diskusiou v zásade nezodpovedá za obsah diskusie. Podľa hovorcu súdu „Prevádzkovateľ internetovej stránky nenesie zodpovednosť za anonymné príspevky používateľov a zásah do osobnostných práv nespôsobil.“ Pre avizované podanie opravných prostriedkov teraz rozhodnutie poputuje na Najvyšší súd SR, kde EISi podá amicus curiae.
Občianske združenie Strážov tak nemusí zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy vo výške päťtisíc eur a tiež nemusí zverejniť ospravedlnenie považskobystrickému podnikateľovi Miroslavovi Stachovi za to, že anonymný diskutér o ňom na webe združenia napísal, že je „zlodej a podvodník‘ (rozhodnutie prvého stupňa). Diskusný príspevok však musia zmazať, pretože „Výrazy, ktoré sú obsiahnuté v príspevkoch, súd vyhodnotil ako protiprávne, a preto je žalovaný povinný ich odstrániť,“ uviedol hovorca KS Trnava.
Obe strany sa rozhodli voči rozhodnutiu odvolať. Kým žalované občianske združenie je spokojné so základnou tézou rozsudku, domnieva sa však, že by predmetný príspevok nemal byť zmazaný, pretože žalobca je verejne činnou osobnou, ktorá musí zniesť aj expresívnejšie výrazy. Žalobca sa pre SME.sk vyjadril, že „Budeme pokračovať ďalej, tu ide o vytvorenie precedensu, či je človek chránený voči rôznym indivíduám a skrachovancom, ktorí si chcú takýmto spôsobom budovať popularitu.“. Vecou sa preto bude onedlho zaoberať Najvyšší súd SR, ktorý má príležitosť zastať sa balancovaného fungovania internetových diskusií, ktoré jednak rešpektujú slobodu prejavu, ale tiež ochranu osobnosti. EISi bude pred Najvyšším súdom podávať amicus curiea aby upozornilo na všetky spoločenské aspekty predmetnej kauzy, ako tiež na zahraničnú judikatúru a ústavnoprávny rozmer sporu.
EISi si pre bližšiu analýzu rozhodnutia musí najprv počkať na písomné vyhotovanie rozsudku.
Okresný súd Považská Bystrica vo veci Stacho v Klub Strážov, o.z. rozhodol, že Klub strážov, ako prevádzkovateľ webovej stránky www.otvorene.sk je povinný, okrem iného, zaplatiť pánovi Stachovi 5.000,- EUR za anonymné komentáre tretích osôb. Sme presdvečení, že nesprávne.
Tento spor je pre EISI obzvlásť zaujímavý, keďže sa týka zodpovednosti prevádzkovateľov webových stránok, oblasť, v ktorej sa EISI aktívne angažuje. Špecifickosťou tohto rozhodnutia je to, že sa súd vôbec nevysporiadal s tzv. „bezpečnými prístavmi“, ktoré sú upravené v zákone o elektronickom obchode. Pre informáciu, bezpečné prístavy upravujú osobitné podmienky, za splnenia ktorých by prevádzkovatelia webových stránok nemali zodpovedať za komentáre tretích osôb (bližšie tu).
EISI sa rozhodlo, že v tejto veci súd upozorní na aplikáciu bezpečných prístavov a poukáže na rozhodovaciu prax zahraničných súdov v podobných sporoch. Samozrejme, o ďalších krokoch, ako aj o výsledku odvolacieho konania tohto sporu Vás informujeme.
Viac sa o tomto spore dočítate tu, a tu.
Ak viete o podobných sporoch, budeme veľmi radi, ak nám o nich dáte vedieť.
Prvé pojednávanie na KS Trenčín sa podľa stránky MSSR koná 26, apríla 2012, o 10:10 – 11:10, miestnosť č. dv. 108, sudkyňa: JUDr. Beáta Čupková.
Update rozhodnutie bolo zmenené na Krajskom súde Trnava.
Pred časom sme na našom webe informovali o tom, že Okresný súd Považská Bystrica nám odmietol sprístupniť rozsudok. Krajský súd nám dal za pravdu, a rozsudok nám v krátkej dobe sprístupnil, za čo mu samozrejme ďakujeme.
Ide o rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica vo veci Stacho v Klub Strážov, o.z. Súd v ňom rozhodol, že Klub strážov, ako prevádzkovateľ webovej stránky www.otvorene.sk je povinný, okrem iného, zaplatiť pánovi Stachovi 5.000,- EUR za anonymné komentáre tretích osôb.
Tento spor je pre EISI obzvlásť zaujímavý, keďže sa týka zodpovednosti prevádzkovateľov webových stránok, čo je oblasť, v ktorej sa EISI aktívne angažuje. Špecifickosťou tohto rozhodnutia je to, že sa súd vôbec nevysporiadal s tzv. „bezpečnými prístavmi“, ktoré sú upravené v zákone o elektronickom obchode. Pre informáciu, bezpečné prístavy upravujú osobitné podmienky, za splnenia ktorých by prevádzkovatelia webových stránok nemali zodpovedať za, komentáre tretích osôb.
EISI sa rozhodlo, že v tejto veci súd upozorní na aplikáciu bezpečných prístavov a poukáže na rozhodovaciu prax zahraničných súdov v podobných sporoch. Samozrejme, o ďalších krokoch, ako aj o výsledku odvolacieho konania tohto sporu Vás informujeme.
Viac sa o tomto spore dočítate tu, a tu.
Ak viete o podobných sporoch, budeme veľmi radi, ak nám o nich dáte vedieť.
Napísané: streda, 14. marec 2012, 19:41
Pred pár dňami nám bolo od Okresného súdu Považská Bystrica doručené rozhodnutie, ktorým nám odmietol sprístupniť rozsudok s odôvodnením, že tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť a preto ho sprístupniť povinný nie je. Dnes sme samozrejme podali odvolanie.
Prečo si myslíme, že sú súdy povinné sprístupňovať aj neprávoplatné rozsudky? Podľa §82a(5) zákona o súdoch „Súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona [zákon o slobodnom prístupe k informáciám] všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí…“
Umožňuje táto norma aj iný výklad? Počkáme si na rozhodnutie o odvolaní a uvidíme. O výsledku vás samozrejme informujeme.