Kategórie
Inovácie Uncategorized @sk

Návrh inovačnej politiky pre SR

EISi pripravilo návrh inovačného inštrumentu, ktorého cieľom je stimulovať vznik a následné prehĺbenie spolupráce medzi verejnými výskumnými pracoviskami (najmä univerzitami) a súkromnými firmami za účelom pretečenia vedomostného a inovačného potenciálu z akadémie do súkromného sektora.

Predpokladá sa, že akadémia má k dispozícií množstvo teoretických poznatkov, ktoré by v prípade aplikácie boli veľmi užitočné pre súkromný sektor. A zároveň, že súkromný sektor dokáže indentifikovať mnonžstvo praktických problémov,   ktoré zas môžu stimulovať akademický výskum. Problém nízkej inovácie na Slovensku je tak videný skôr ako problém jej diseminácie, než vyslovene jej nedostatku.

Inovačný inštrument má motivovať súkromný sektor a akadémiu k vzájomnej spolupráci. Chce dosiahnuť, aby súkromný sektor zistil, že akadémia dokáže pomôcť riešiť ich výzvy. A tiež, aby akadémia získala reálnu skúsenosť a vytvorila si mechanizmy a návyk na spoluprácou so súkromným sektorom. Vedľajším účinkom inovačného inštrumentu má byť naštartovanie užšej spolupráce aj v iných oblastiach akými sú sponzoring, využívanie inovačného potenciálu mladej generácie prostredníctvom „venture capital“ v akademickom prostredí a tak pod.

Cieľovou skupinou inovačného inštrumentu sú malé a stredné podniky na jednej strane a verejné výskumné pracoviská na strane druhej.

Kategórie
Inovácie Uncategorized @sk

Manuál ako nahlasovať a (ne)platiť za hudbu pri organizovaní kultúrnych akcií

Ako vysporiadať autorské práva pri organizovaní verejného kultúrneho podujatia? Pripravili sme pre Vás krátky stiahnuteľný manuál, ktorý vysvetľuje ako sa kedy správať a zároveň poskytuje aj predpripravené tlačivá.

Manuál pripravila naša šikovná dobrovoľníčka Zuzana Pokorná.

Kategórie
Inovácie Uncategorized @sk

Odborné stanovisko EISi k návrhu na novelizáciu autorského zákona

Dňa 18.2.2013 bol do medzirezortného pripomienkového konania predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Autorský zákon. EISi vo všeobecnej rovine víta iniciatívu predkladateľa, pretože konečne rieši veľmi závažný spoločenský problém slobodných licencií v autorskom práve. Súčasný právny stav totiž významne poškodzuje právo autorov slobodne disponovať so svojím dielom. Považujeme však za potrebné predkladateľa upozorniť na niekoľko slabých miest tohto návrhu, ktoré bude potrebné podľa nášho názoru ešte odstrániť.

1.

Článok III. predkladanej novely stanovuje „Tento zákon nadobúda účinnosť dňa 1. novembra 2013“. Hoci zákon transponuje európsku smernicu, nie je dôvod na takéto dlhé odkladanie účinnosti.

Navrhujeme preto alebo posunúť celú účinnosť na skorší dátum (1.6.2013) alebo oddeliť nadobudnutie účinnosti ustanovení, ktoré transponujú smernicu, a len tieto posledné viazať na 1.11.2013.

2.

Predkladaná novela nezhojuje spätne tie licenčné zmluvy, ktoré boli neplatné alebo nemohli byť vôbec uzatvorené pre nedostatok písomnej formy alebo zastaralú kontraktačnú techniku. Staré licencie tak ostávajú neplatné a len niektoré sa môžu stať platnými do budúcna na základe konkludentnosti. Zatiaľ čo v prípade odplatných licenčných zmlúv je takéto nepripustenie pravej retroaktivity pochopiteľné, v prípade bezopdlatných nevýhradných licenčných zmlúv je tento nedostatok neopodstatnený. Právna pozícia žiadneho zo subjektov (autorov alebo úžívateľov) totiž nepotrebuje byť chránená pred spätnou platnosťou bezodplatných nevyhradných licečných zmlúv. Naopak, len takto dokáže právna úprav riadne rešpektovať autorovu skutočnú vôľu. Zároveň len takto môže byť zabezpečená právna istota používateľov diel takto licencovaných. V opačnom prípade bude neistota, pokiaľ ide o používanie diel pod slobodnými licenciami, stále vysoká, pretože staré právne úkony budú vysieť v právnom vákuu spoliehajúc sa len na ex post konkludentnosť, ktorá nebude vždy dobre možná.

Navrhujeme preto doplniť do § 87c nasledujúci odsek:

„Ak sa strany pokúsili pred [dátum účinnosti novely] o uzatvorenie nevýhradnej bezodplatnej licenčnej zmluvy, ktorá spĺňa podmienky podľa § 49a, zmluva sa považuje za platne uzatvorenú, ak im v tomto uzatvorení pôvodne bránil nedostatok písomnej formy, povinnosť adresnosti návrhu na uzatvorenie zmluvy alebo nemožnosť akceptácie tohto návrhu bez vyrozumenia navrhovateľa.“

Citované ustanovenie môže byť doplnené o poznámku pod čiarou za slovami „povinnosť adresnosti návrhu na uzatvorenie zmluvy“ s odkazkom na §43a ObčZ a za slovami „nemožnosť akceptácie tohto návrhu bez vyrozumenia navrhovateľa“ s odkazom na § 43c ods. 2ObčZ.

 

3.

Predkladaný návrh v § 42b navrhuje nasledovné:

Obsah licenčnej zmluvy alebo jej časť je možné v prípade nevýhradnej licencie určiť aj odkazom na licenčné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo sú verejne dostupné.“.

Argumentom a contrario (argumetom o opaku) sa z tohto ustanovenia dozvedáme, že ani časť obsahu výhradnej licenčnej zmluvy nemožno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Toto ustanovenie sa snaží vo veľmi zkrátenej forme riešiť zložitý problém inkorporácie nepriamych zmluvných dojednaní, ktorý je všeobecným problémom civilného práva a zaiste by nemal byť zúžený len na podmienku, aby boli licenčné podmienky stranám známe alebo verejne dostupné. Podľa súčasnej právnej vedy (CSACH, Kristián. Štandardné zmluvy. Plzeň: Aleš Čeněk, 2009. str. 62 až 67), ale aj podrobnej právnej úpravy susedných krajín (porovnaj § 305 BGB) totiž podmienky formulované v navrhovanom § 42b nie sú vôbec dostatočné. Všeobecne sa pre úspešnú inkorporáciu nepriamych zmluvných dojednaní vyžaduje s poukazom na § 37 ObčZ:

  1. existencia inkorporačnej doložky,
  2. dostupnosť nepriamych zmluvných dojednaní,
  3. zrozumiteľnosť a čitateľnosť nepriamych zmluvných dojednaní a
  4. určitosť inkorporačnej klauzuly a nepriamych zmluvných dojednaní.

Návrh rieši len otázku dostupnosti nepriamych zmluvných dojenaní. Nie je nám preto zrejmý účel návrhu. Je ním vylúčiť nepriame zmluvné dojednania pri výhradných licenčných zmluvách, alebo stanoviť dostupnosť ako jedinú podmienku inkorporácie v autorskom zmluvnom práve? Ak je cieľom naopak zvýrazniť možnosť inkorporovať nepriame zmluvné dojednania aj pri autorskoprávnych zmluvách, považujeme súčasný návrh za kontraproduktívny, pretože skôr povedie k vyššie načrtnutým otázkam, ako k želaným výsledkom. Ak má predkladateľ záujem osobitne riešiť problém inkorporácie v autorskom práve, mal by tak urobiť podrobne upravujúc všetky vyššie načrtnuté podmienky. A preto hoci aj možno uvažovať o odvodení ostatných podmienok inkorporácie z § 37 ObčZ, nepovažujeme zvolenú stratégiu za vhodnú.

Navrhujeme preto § 42b alebo vypustiť alebo upraviť podrobnejšie. Ak sa predkladateľ rozhodne § 42b nevypustiť, ale skôr prepracovať, nie je tiež dôvod obmedzovať ustanovenie na nevýhradné licenčné zmluvy.

4.

Predkladaný návrh v §49a ods. 4 v kontexte slobodných licencií navrhuje:

Ak licencia udelená podľa odsekov 1 a 2 neurčuje inak, je udelená výlučne na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný. “

Toto ustanovenie je podľa nášho názoru nadbytočné, pretože danú situáciu už rieši navrhovaný § 42 ods. 2. Naopak, ustanovenie môže v praxi spôsobiť problémy vzhľadom na jeho širokú formuláciu („nie je priamo ani nepriamo obchodný“) a zrejmú prednosť (lex specialis) pred § 42 ods. 2. Podľa navrhovaného § 49a ods. 4 je napríklad aj bežná licencia Creative Commons Attribution-NonCommercial 3.0 Unported považovaná za priamo alebo nepriamu obchodnú. Táto licencia totiž neumožňuje len použitia diela, ktoré „… in any manner that is primarily intended for or directed toward commercial advantage or private monetary compensation“ (z licencie, čl. 4 b)) čo je podstatne užšie chápanie „obchodnosti“ ako to prezentované v § 49a ods. 4. Je jasné, že ustanovenie § 49a ods. 4 sa uplatní len keď licencia neurčuje inak. Problém tohto riešenia však spočíva v tom, že prakticky ak autor nestanoví výslovne aký rozsah použitia svojho diela umožňuje, nepoužije sa výklad rozsahu licencie na základe účelu zmluvy (§ 42 ods. 2), ale rozsah licencie sa automaticky zúži na také konania, ktoré pôjdu len mierne nad rámec toho čo už dnes umožňuje priamo zákon(zákonné licencie). Toto ustanovenie tak v podstate potenciálne vyprázdňuje celú úpravu slobodných licencií. Nie je pritom dôvod prečo by sa aj tu nemohlo použiť citlivejšie výkladové pravidlo § 42 ods. 2, ktoré viac rešpektuje vôlu autora.

Navrhujeme preto § 49a ods. 4 vypustiť.

5.

Predkladný návrh v §47 ods. 2 navrhuje:

Licenčná zmluva na vydanie diela musí mať písomnú formu; to neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela obsiahnutého v periodickej publikácii.“.

Podľa tohto ustanovenia musí mať aj nevýhradná licenčná zmluva na vydanie diela pre neperiodické publikácie písomnú formu (lex specialis), čo je v rozpore so základným princípom zakotveným v § 40 ods. 2. Podľa tohto majú byť všetky nevýhradné licenčné zmluvy oslobodené od povinnosti prísnej písomnej formy. Prečo by práve licenčné zmluvy na vydanie diela mali predstavovať výnimku z tohto pravidla nám nie je známe. Naopak považujeme za vyslovene spiatočnícke zaviesť pre túto oblasť nevýhradných licenčných zmlúv písomnú formu. Prispievanie do občasných zborníkov alebo obežníkov sa tak stane náročnejšie ako prispievanie do zabehnutých periodických časopisov. Pokiaľ nejde o výhradnú licenciu na vydanie diela v nepriodickej pubikácií, nie je dôvod na písomnú formu. Je zaujímavé poznamenať, že súčasný návrh potenciálne vytvára taktiež výnimku z písomnej formy pre výhradné licencie na vydanie diela v rámci periodickej publikácie. Ak teda autor poskytne výhradnú licenciu časopisu, nebude sa vyžadovať zrejme písomná forma, hoci všeobecné pravidlo podľa § 40 ods. 2 by ju inak vyžadovalo. Vzťah § 47 ods. a § 40 ods. 2 v tomto smere je totiž viac ako problematický.

Navrhujeme preto vypustiť povinnosť písomnej formy z ustanovenia úplne. Licenčné zmluvy na vydanie diela sa majú spravovať podľa všeobecných ustanovení o licenčnej zmluve podľa § 40 ods. 2.

6.

Predkladný návrh v §41 ods. 2 ostáva pri súčasnom znení, ktoré znie:

Autor nemôže udeliť nadobúdateľovi licenciu na spôsob použitia diela, ktorý nie je v čase uzavretia licenčnej zmluvy známy.“

Navrhujeme dané ustanovenie doplniť o druhú vetu:

To neplatí, ak ide o udelenie nevýhradnej a bezodplatnej licencie. “

Navrhované ustanovenie je inšpirované nemeckým ustanovením § 32c III 2 UrhG, ktoré sa v praxi ukázalo ako veľmi vhodné. U nevýhradných a bezodplatných licenčných zmlúv totiž držitelia práv nie sú vôbec poškodení, ak licencujú aj na použitia, ktoré nie sú známe. Naopak ako ukazuje kategória voľných licencí, je v záujme autorov, aby pri využívaní ich duševných výtvorov existovala právna istota. V opačnom prípade sa takéto, predovšetkým industriálne produkty (napr. počítačové programy), stávaju vysoko rizikovými. Treba pripomenúť, že slovenský autorský zákon v porovanní napr. s nemeckým autorským zákonom, je stále veľmi prísny pokiaľ ide o licencovanie na dosiaľ neznáme použitie diel (viď § 31a UrhG).

7.

De lege ferenda by sme predkladateľovi bytaktiež odporučili novelizáciu ustanovenia § 52 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoKR),ktoré by mohlo znieť takto:

(1) Vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry. Ten, komu boli príkazy, poverenia, plnomocenstvá alebo prokúry udelené, je povinný po ich zániku urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad tak, aby úpadca neutrpel ujmu na svojich právach. Takto urobené úkony majú rovnaké právne účinky akoby príkaz, poverenie, plnomocenstvo alebo prokúra trvali aj po vyhlásení konkurzu. Náklady týchto úkonov sú pohľadávkou proti podstate.

(2) Vyhlásením konkurzu zanikajú aj dovtedy neprijaté úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu. Úpadcov návrh na uzatvorenie nevýhradnej a bezodplatnej licenčnej zmluvy urobený pred vyhlásením konkurzu však môže byť prijatý aj po jeho výhlásení. Návrhy na uzavretie zmluvy, ktoré úpadca do vyhlásenia konkurzu neprijal, môže prijať len správca.

Odôvodnenie:

V prípade, ak dôjde k vyhláseniu konkurzu, zanikajú všetky dovtedy neprijaté úpadcove návrhy na uzatvorenie zmlúv, vrátane licenčných zmlúv. Výnimočnosť slobodných licencií však spočíva v tom, že nie je niekedy ani dobre možné presne určiť moment, kedy došlo k prijatiu návrhu zo strany tretej osoby, pretože ide o zmluvu medzi neprítomnými, kde sa zmluvné strany spravidla ani nepoznajú. To robí praktické uplatnenie § 52 ZoKR ťažko predstaviteľným. Navyše, aplikovanie všeobecného pravidla § 52 ZoKR by v praxi spôsobilo, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majiteľa práv, by už žiadny nový subjekt nemohol dielo, napr. počítačový program, používať podľa licencie. Okruh používateľov, distribútorov a iných firiem používajúcich dielo by sa uzavrel a bez súhlasu konkurzného správcu by sa ďalší vývoj programu takto vlastne efektívne zmrazil. Je potom nepredstaviteľné, aby musel každý individuálny softvérový inžinier vo svete žiadať o rovnakú licenciu od konkurzného správcu.

Slobodný softvér je totiž vyvíjaný cezhranične a takéto zmrazenie by spôsobilo, že nikto ďalší by nemohol akceptovať slobodnú licenciu (napr. GPL) k počítačovému programu, ktorá ho inak oprávňuje program voľne modifikovať, vylepšovať, používať a rozširovať.

V praxi by to znamenalo, že ak konkurz bol vyhlásený na majiteľa práv, ktorý „drží“ podstatnú časť autorských práv k počítačovému programu, celý projekt by sa stal paralyzovaným pre zmrazenie uzatvárania ďalších licencií k týmto častiam diela (kódu). Tým by v podstate vyhlásením konkurzu projekt zanikol skôr, akoby mohol byť konkurzným správcom speňažený napríklad vo forme duálneho licencovania. To spočíva v tom, že slobodné licencie sú nevýhradne, a teda konkurzný správca môže kedykoľvek popri nich uzatvoriť ďaľšiu už odplatnú licenciu. Navrhujeme preto, podobne ako nemecký inštitút ifrOSS, aby sa pravidlo § 52 ZoRK netýkalo návrhov na uzatvorenie bezodplatných a nevýhradných licenčných zmlúv.

Vypracoval: Mgr. Martin Husovecprávnik European Information Society Institute (SK);

Kategórie
Inovácie Uncategorized @sk

Slobodné licencie, EISi návrh novely AutZ

EISi predstavuje návrh na novelizáciu autorského zákona, ktorý by mal umožniť riadne fungovanie slobodných licencií aj na Slovensku (napr. licencie GPL, Creative Commons, a pod.).

Súčasný autorský zákon totiž trestá neplatnosťou akúkoľvek licenciu, ktorá je uzatvorená v inej ako písomnej forme alebo, ktorá je uzatvorená medzi neprítomnými.

Celý návrh v .pdf.

Kategórie
Súkromie Uncategorized @sk

Ústavný súd preskúma ústavnosť plošného sledovania občanov

Skupina poslancov Národnej rady SR podá zajtra podanie na Ústavný súd SR, v ktorom žiada aby bolo plošné monitorovanie obyvateľov Slovenskej republiky podľa zákona o elektronických komunikáciách vyhlásené za protiústavné.
Na základe zákona o elektronických komunikáciách sa uchovávajú informácie o každom telefonickom hovore, textovej správe, či emaily, ktorý je odoslaný, vrátane informácií o tom kto, kedy, s kým telefonoval, kde sa vtedy nachádzal, komu a odkiaľ posielal email, či textovú správu, aký telefón alebo službu použil a mnoho ďalších. Takéto sledovanie občanov zo strany štátu predstavuje citeľný zásah do súkromného života, keďže sa vykonáva bez ohľadu na bezúhonnosť alebo čestnosť obyvateľov. Z ukladaných informácií pritom podľa výskumov možno zistiť viac ako z obsahu komunikácie, ktorá je predmetom oveľa prísnejšie regulovaných odposluchov.

„Po tom ako nás Generálna prokuratúra dva krát odmietla, neostávalo nám nič iné ako vypracovať vzorové podanie na Ústavný súd a osloviť s ním poslancov. Oslovili sme všetky politické subjekty. Vzorové podanie však asi najviac zaujalo poslanca Poliačika, ktorý o ňom postupne presvedčil ďalších poslancov. Po dvoch rokoch našej práce sme tak vec konečne dotiahli na Ústavný súd. Všetkým poslancom, ktorý podanie podporili svojim podpisom ďakujeme.“ uviedol Martin Husovec, právnik EISi.

„Som presvedčený, že čoskoro uvidíme výsledok nášho úsila v podobe nálezu Ústavného súdu SR, ktorým sa zruší účinnosť a následne aj platnosť napádaných ustanovení, čím dôjde k zastaveniu uchovávania údajov, ktorých rozsah a citlivosť spolu s nedostatočnými zákonnými zárukami proti zneužitiu týcto údajov proti občanom predstavuje výrazný a bezprecedentný zásah do práva na súkromný život. Takýto výsledok bude mať pre mňa ako aj pre všetkých občanov SR neoceniteľný význam v podobe zachovania nášho základného práva na súkromie zakotveného v Ústave SR ako aj v medzinárodných zmluvách“ konštatuje Ľubomír Lukič, právnik EISi.

Podanie je zatiaľ vedené ako RVP 13053/2012.

Zoznam poslancov, ktorí podporili podanie.

  1. Martin Poliačik,
  2. Richard Sulík,
  3. Daniel Krajcer,
  4. Ľubomír Galko,
  5. Juraj Miškov,
  6. Jozef Kolár,
  7. Jozef Mihál,
  8. Lucia Nicholsonová,
  9. Martin Chren,
  10. Juraj Droba,
  11. Peter Osuský,
  12. Igor Hraško,
  13. Miroslav Beblavý,
  14. Jozef Viskupič,
  15. Mikuláš Huba,
  16. Ján Mičovský,
  17. Helena Mezenská,
  18. Erika Jurinová,
  19. Martin Fecko,
  20. Igor Matovič,
  21. Štefan Kuffa,
  22. Richard Vašečka,
  23. Peter Pollák,
  24. Eva Horváthová,
  25. Mária Ritomská,
  26. Miroslav Kadúc,
  27. Jana Žitňanská,
  28. Lucia Žitňanská,
  29. Ľudo Kaník,
  30. Radoslav Procházka
Kategórie
Inovácie Uncategorized @sk

Týždeň PDV

EISi, neuniverzitné centrum pre výskum práva duševného vlastníctva a informačných technológií, bude na jeseň 2012 spoločne s portálom Najprávo.sk organizovať špecializovaný týždeň plný tematiky práva duševného vlastníctva a informačných technológií.

Máme pripravených mnoho zaujímavých článkov a rozhovorov s pedagógmi, sudcami, či praktizujúcimi právnikmi, o ktoré sa chceme podeliť. Naším cieľom je bližšie priblížiť túto špecifickú oblasť  občanom, podnikateľom, ale aj odborníkom a študentom. Chceme ukázať, že sa jedná o krásnu a kreatívnu oblasť práva s veľmi praktickými dôsledkami pre náš denno-denný život a podnikanie. Našim mottom je „zaujať a naučiť“.

Náš informačný leták (.pdf). V prípade záujmu o bližšie informácie nás kontaktujte na eisi (at) eisionline (dot) org.

Kategórie
Inovácie

EISi predkladá Ministerstvu kultúry návrh znenia mini-novely Autorského zákona

EISi pripravilo ako reakciu na stanovisko Ministerstva Kultúry SR krátky návrh novely Autorského zákona, ktorý má čo najelegantnejšie vyriešiť problém, ktorému čelila obec Pohorelá a obec Heľpa. Znenie návrhu pritom v podstate prinavracia § 81 ods. 6 AZ len jeho pôvodný účel, keď upresňuje, že na použitie voľných diel sa nevzťahuje oznamovacia povinnosť, a teda ani sankcia vo forme domnienky pre prípad jej nedodržania.

Návrh EISi zohľadňuje dva základné argumenty:
a) účel oznamovacej povinnosti vo vzťahu k riadnemu fungovaniu kolektívnej správy a
b) povahu následnej sankcie, ktorá nasleduje po nesplnení tejto ohlasovacej povinnosti.

Účelom ohlasovacej povinnosti podľa § 81 ods. 6 AZ je umožniť riadny výkon kolektívnej správy, ktorá na základe včasných a presných informácií dokáže spravodlivo vyberať autorské odmeny. Keďže kolektívna správa nemôže vyberať autorské odmeny za používanie voľných diel, pretože sa k nim už neviažu majetkové práva, neexistuje ani záujem kolektívnej správy na obdržaní takýchto informácií. Za použitie takýchto diel totiž kolektívna správa nemôže vyberať autorské odmeny. Na druhej strane zaťažovanie voľných diel oznamovacou povinnosťou len sťažuje ich praktické používanie. Takéto zaťaženie používateľov voľných diel pritom zároveň vôbec neprispieva k lepšej kolektívnej správe a nenapĺňa jej deklarovaný účel (“Účelom kolektívnej správy práv podľa tohto zákona je kolektívne uplatňovanie a kolektívna ochrana majetkových práv”). Nazdávame sa preto, že predmetom oznamovacej povinnosti má byť len používanie hudobných diel, či už zastupovaných alebo nezastupovaných autorov, ku ktorým ešte trvajú majetkové práva. Iba používanie ešte chránených hudobných diel zastupovaných, ale aj nezastupovaných autorov totiž prispieva k riadnemu výkonu kolektívnej správy.

Zo súčasného znenia sankcie zakotvenej v § 81 ods. 6 AZ (“predpokladá sa, že na podujatí budú verejne vykonané len tie diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje organizácia kolektívnej správy”) je zrejmé, že jej účelom nie je predpokladať majetkové práva u diel, u ktorých neexistujú, ale skôr vyriešiť informačný deficit na strane OKS v prospech práv ňou spravovaných. Ak by teda vzhľadom na rozsah kolektívnej správy podľa § 81 ods. 1 AZ konkrétny kolektívny správca nespravoval predmetné majetkové právo ku konkrétnemu dielu, nesplnenie ohlasovacej povinnosti pôsobí v jeho prospech tým, že zakladá domnienku o tom, že daný OKS spravuje práva aj v prospech tohto diela (zastupovaní vs. nezastupovaní autori). V každom prípade sa však má takáto domnienka uplatniť len vo vzťahu k dielam, u ktorých je kolektívna správa možná pretože k nim stále trvajú majetkové práva. V opačnom prípade sankcia za nesplnenie oznamovacej povinnosti podľa § 81 ods. 6 AZ nespôsobuje len vyriešenie pochybnosti o rozsahu kolektívne spravovaného práva k hudobnému dielu podľa § 81 ods. 1 AZ, ale aj vyriešenie pochybnosti o existencii majetkových práv k hudobnému dielu. Prezumovanie majetkových práv tam kde neexistujú, nemá byť účelom tejto sankcie.

Správne by teda podľa nášho názoru malo ustanovenie § 81 ods. 6 AZ pre dosiahnutie lepšej právnej istoty znieť: „Pri verejnom vykonaní hudobného diela, ku ktorému trvajú majetkové práva, je usporiadateľ verejného kultúrneho podujatia povinný najneskôr desať dní pred uskutočnením podujatia oznámiť príslušnej organizácii kolektívnej správy program podujatia, v ktorom ku každému dielu, ktoré má byť verejne vykonané, uvedie jeho názov a meno autora; ak usporiadateľ tieto skutočnosti organizácii kolektívnej správy neoznámi, predpokladá sa, že na podujatí budú verejne vykonané len tie diela, ku ktorým právo na verejné vykonanie spravuje organizácia kolektívnej správy.“ Takto totiž sankcia riešiaca pochybnosť o rozsahu spravovaného práva skutočne pôsobí len smerom k vyriešeniu tejto pochybnosti, a nie aj k založeniu predpokladu trvania majetkových práv k voľným dielam.

Iné riešenie, a to riešenie formou oslabenia ohlasovacej povinnosti paušálne aj pre chránené diela, napr. možnosťou dodatočného preukázania, by znefunkčnilo sankciu podľa § 81 ods. 6 AZ a oznamovacia povinnosť by nadobudla čisto poriadkový charaker. Zo strany používateľov by tak mohlo dochádzať k jednoduchému zneužívaniu tohto ustanovenia.

Kategórie
Inovácie Uncategorized @sk

EISi spustilo projekt KOKSO – bude monitorovať kolektívnych správcov

Ako reakcia na správanie kolektívneho správcu SOZA, ktorý vyberá od obcí autorské odmeny za neautorské ľudové piesne, sme sa rozhodli spustiť projekt, ktorý bude od ľudí zbierať takéto a podobné praktiky organizácií kolektívnej správy. Projekt KOKSO – Kontrola Organizácií Kolektívnej Správy Občanmi – má za účel zbierať od ľudí praktické skúsenosti s dnešným (ne)fungovaním kolektívnej správy a na jej základe predstaviť reformu tohto inštitútu tak, aby sa mohla uplatniť v novom autorskom zákone v roku 2014.“ uviedol Martin Husovec, právnik a člen EISi.

Kolektívna správa autorských práv združeniami ako SOZA by mala byť jedným z pilierov celkového systému autorského práva. Spoločnosť totiž potrebuje aby sa tieto práva nevykonávali len na individuálnej báze. Tento pilier je dnes však chorý. Trpí na používanie mnohých nekalých praktík voči spoločnosti a na vlastnú netransparentnosť a nedostatok dohľadu.

EISi preto žiada občanov aby nahlasovali svoje skúsenosti so všetkými organizáciami kolektívnej správy (OKS). Na základe týchto podnetov EISi vypracuje do polovice 2013 správu o fungovaní, resp. nefungovaní slovenských OKS. V nej EISi predstaví aj konkrétne návrhy na reformu tohto inštitútu. Na názor sa budeme samozrejme pýtať aj OKS. Pod túto správu z realizácie projektu KOKSO sa potom budú môcť podpísať aj jednotlivý občania ak s jej obsahom budú súhlasiť. Správu aj s návrhmi EISi plánuje predložiť do konca roku 2013. Cieľom je použiť tieto skúsenosti pri plánovanej veľkej reforme autorského práva v roku 2014.


O EISi
European Information Society Institute je nezisková organizácia, ktorá sa zaoberá prienikom technológií, práva a informačnej spoločnosti. EISi sa podieľa na strategickej litigácií a pravidelne podáva amicus curiae podania pred súdmi v juristicky alebo spoločensky významných sporoch. EISi tiež slúži ako neuniverzitné centrum pre výskum internetového práva a práva duševného vlastníctva.

Kategórie
Uncategorized @sk

EISi navrhuje lepšiu špecializáciu súdov v oblasti duševného vlastníctva

EISi minulý týždeň zaslalo list Ministrovi Spravodlivosti JUDr. Borecovi, kde ho žiada o dôkladné prehodnotenie a zmenu dnešnej (ne)špecializácie súdov v oblasti práva duševného vlastníctva. Dnešná úprava totiž až príliš zaťažuje súdy a podľa skúseností je i zlá pre kvalitu spravodlivosti doručovanej občanom a podnikateľom v týchto sporoch. Navrhujeme preto konkrétne kroky ako túto situáciu v oblasti špecializácie súdov zlepšiť.

Podľa dnešnej právnej úpravy existuje osobitná právomoc v konaniach vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva a ochrany práv z nekalej súťaže (§ 11 zákona č. 371/2004). Autorské právo a súvisiace práva sú stále súčasťou všeobecnej agendy (agenda „C“). Okrem toho sú na Slovensku na prvom stupni designované až tri okresné súdy, ako únijné súdy, ktoré riešia spory vzniknutné z ochrannej známky spoločenstva (notifikácia podľa článku 91 ods. 2 CTMR) a dizajnu spoločenstva (notifikácia podľa článku 80 ods. 2 CTMR).


Dnešná situácia je nevhodná hneď z niekoľkých dôvodov. Právo duševného vlastníctva je veľmi dynamická a náročná disciplína, ktorá nie je na Slovensku dostatočne akademicky rozpracovaná. Navyše, ide o oblasť kde harmonizácia je pomerne na vysokej úrovni, a preto každý mesiac vychádza mnoho rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktoré musia byť samozrejmou výbavou pre našich sudcov. V opačnom prípade hrozí Slovenskej republike zodpovednosť za nesprávny výklad Únijného práva. Slovenské súdy sa snažíme upozorňovať na európske súvislosti, avšak takéto riešenie nie je dostatočne systémové. Systémová by bola poriadna špecializácia súdov a ich odborných asistentov.


Dnešná „špecializácia“ na priemyselnoprávnu agendu nie je vôbec špecializáciou. Na predmetné spory sa „špecializuje“ takmer štvrtina všetkých sudcov osobitného súdu (§ 11 zákona č. 371/2004). Na Okresnom súde v Bratislave je to napríklad až 11 z 40 sudcov. Podľa skúseností podnikateľov a občanov, ktoré sa k nám dostávajú sú rozhodnutia častokrát na odborne nízkej úrovni práve pre náročnosť výkladu z pohľadu Únijného práva, ktoré sa nerešpektuje. Azda najlepšie na tom je podľa našich analýz judikatúry Krajský súd v Banskej Bystrici, keďže tento často rieši v oblasti správneho súdnictva aj žaloby voči rozhodnutiam Úradu priemyselného vlastníctva SR.


Dnešná rozpoltenosť právomoci na autorské právo a súvisiace práva na jednej strane a priemyselné práva a nekalú súťaž na strane druhej navyše ignoruje fakt, že duševné vlastníctvo ako celok má mnoho osobitných vlastností a vlastných úprav (napr. Smernica 48/2004/ES), ktoré odôvodňujú aby sa tieto spory riešili spoločne. V oblasti práv duševného vlastníctva je navyše veľmi bežná kumulácia nárokov z viacerých týchto práv, čo robí túto rozpoltenosť ešte viac nelogickou. Okrem toho možno konštatovať, že oblasť autorského práva je ešte komplikovanejšia a náročnejšia čo do uchopenia dnešného stavu európskej a medzinárodnej regulácie ako priemyselné práva.


Azda najalarmujúcejší je však stav v prípade právomoci v oblasti komunitárnej ochrannej známky a komunitárneho dizajnu, kde Okresný súd Košice I., Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Bratislava I. sú súdmi, ktoré má právomoc pre celú Európsku úniu. Ide pritom o vysoko špecializovanú oblasť. Zverili sme ju pritom okresným súdom. Pre porovnanie takmer všetky štáty (napr. Holandsko, Írsko, Francúzko, Rakúsko, Fínsko, Česko, Poľsko, Španielsko a pod. ) majú iba jeden takýto súd pre celú krajinu, častokrát s neporovnateľne viac občanmi (napr. Francúzsko, Poľsko). Tieto súdy totiž aplikujú právnu úpravu (nariadenie), ktorá je dennodenne dotváraná judikatúrou Súdneho dvora EÚ a majú právomoc prikázať zdržanie sa určitého konania na území celej Európskej únie (DHL Express France SAS v Chronopost SA, Case C-235/09). Nazdávame sa, že sa jedná o veľkú právomoc pre bežný a nešpecializovaný okresný súd na Slovensku.


Ak by na Slovensku bolo len niekoľko špecializovaných sudcov (a ich asistentov) na niekoľkých osobitne dezignovaných súdoch, tak sa dokážeme do budúcna lepšie sústrediť na prácu s konkrétnymi sudcami. Vzdelavánie je dnes v oblasti práva duševného vlastníctva menej efektívne, a teda aj viac finančne naročné s horšími výsledkami v oblasti judikatúry. Navrhujeme preto:

  • zjednotit osobitnú právomoc pre agendu sporov vznikajúcich z porušenia autorského práva a súvisiacich práv ku agende priemyselných práv a nekalej súťaže (§ 11 zákona č. 371/2004).
  • zúžiť počet sudcov, ktorý sa dnes venujú agende podľa § 11 zákona č. 371/2004.
  • zmeniť notifikáciu článku 91 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke spoločenstva a článku 80 ods. 2 nariadenia o dizajne spoločenstva tak, aby ako dezignovaný súd bol určený len jeden krajský súd, napr. Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý je vďaka agende správneho súdnictva (opravné prostriedky voči UPV SR) azda najviac skúsený v tejto oblasti.

Napokon takéto riešenie podporí aj iniciatívu prednesenú na druhom pracovnom stretnutie Medzirezortnej komisie pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu z dňa 29.2.2012, kde táto Komisia požiadala požiadala MS SR „o posúdenie možnosti filtrovania tých rozhodnutí, ktoré sa týkajú DV, a ich zverejňovanie na portáli Duševné vlastníctvo.“ Rovnako by sa tak zjednodušila možnosť analyzovania kvality rozhodovania sporov v oblasti práva duševnéhov vlastníctva na portáli „rozhodnutia.sk“.

Veríme, že vyššie navrhnuté zmeny budú vítané aj medzi sudcami, ktorý sa tak budú môcť alebo venovať na plno inej agende, alebo viac špecializovať v tejto oblasti. Zároveň bude takéto riešenie vítané aj medzi advokátmi, ktorý tak budú mať garantované vyššie odborné výstupy súdov. Pre občanov a podnikateľov by takýto prístup znamenal lepšiu predvídateľnosť práva a kvalitu spravodlivosti ako je tomu dnes. Pre tretí sektor a akadémiu takéto riešenie znamená, že sa bude môcť lepšie sústrediť na prácu s konkrétnymi sudcami. A napokon sa tým posunie odborná diskusia do inej roviny.

Celý list v .pdf.

Kategórie
Súkromie Uncategorized @sk

Vzorové podanie na Ústavný súd SR vo veci plošného sledovania občanov

Členovia EISi pripravili pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vzorové podanie na Ústavný súd SR vo veci protiústavného plošného sledovania občanov podľa zákona o elektronických komunikáciách. Ohľadom podania sme oslovili už niekoľko poslancov naprieč celým politickým spektrom.