Kategórie
Súkromie Uncategorized @sk

Ústavný súd SR zverejnil rozhodnutie o plošnom sledovaní občanov, obmedzil zákonodarcu do budúcnosti

V nadväznosti na tlačovú správu z apríla, Ústavný súd SR nedávno zverejnil plné znenie nálezu o zrušení plošného sledovania občanov, tzv. data retention. Nález bol vynesený na základe návrhu skupiny poslancov z roku 2012, ktorý iniciovalo EISi. Zároveň bol nález včera vyhlásený v Zbierke zákonov.

– K plošnému sledovaniu občanov

Ústavný súd v náleze označil plošné a preventívne uchovávanie údajov – o tom kto, s kým, kedy, ako dlho, ako a odkiaľ komunikoval, ktoré bolo donedávna uskutočňované na základe zákona o elektronických komunikáciách, za značne intenzívny zásah do práva na súkromie. Rozsiahly zásah Ústavný súd videl predovšetkým v samotnom uchovávaní údajov obrovského a nepredvídateľného množstva účastníkov komunikácie, ktoré mohlo podľa súdu vyvolať pocit neustáleho sledovania. Takýto zásah súd nepovažoval za nevyhnutný, hoci boj proti závažnej trestnej činnosti označil súd za legitímny cieľ.

Za problém Ústavný súd považoval to, že sa uchovávanie údajov týkalo všetkých osôb využívajúcich bežné prostriedky komunikácie, dokonca aj tých, ktorí nemali žiadnu spojitosť s akýmkoľvek závažným trestným činom. Uchovávanie nebolo obmedzené ani na určitý časový úsek alebo určitú zemepisnú oblasť, v čom Ústavný súd videl možnosť zlepšenia úpravy zavedením tzv. data freezing, ktorý by umožňoval uchovávať potrebné a konkrétne údaje vopred určeného účastníka komunikácie. V neposlednom rade sa súdu nepozdávala nedostatočná úroveň technologických a organizačných opatrení na ochranu údajov. Predmetné ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách tak podľa Ústavného súdu neboli v súlade s ústavnými garanciami práva na súkromie (čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ústavy v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy a čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach).

– K sprístupňovaniu údajov

V prípade ustanovení Trestného poriadku a zákona o Policajnom zbore Ústavný súd kritizoval ich široký rozsah, keďže sa nedotýkali len vybranej kategórie najťažších úmyselných trestných činov, ale akýchkoľvek úmyselných trestných činov, resp. akýchkoľvek trestných činov v prípade ustanovení zákona o Policajnom zbore. 

„Miera intenzity zásahu do práva na súkromie spôsobená uchovávaním a následným sprístupnením údajov o uskutočnenej elektronickej komunikácii orgánom činným v trestnom konaní však požaduje, aby oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní požadovať zistenie a oznámenie údajov potrebných na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie sa vzťahovalo len na najzávažnejšie trestné činy“, uviedol súd. „Je úlohou zákonodarcu, aby presne určil, v prípade ktorých trestných činov […] verejný záujem prevažuje, pričom vo svojom rozhodnutí musí zohľadniť ich závažnosť. Z rovnakých zásad vychádza aj obmedzenie možnosti vydať
príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky […]“, dodal súd v ďalšej časti nálezu.

Dotknuté osoby majú byť informované o zásahu od ich práva a zároveň by mali mať k dispozícii právny prostriedok, na základe ktorého by sa bolo možné domáhať prieskumu postupu orgánov činných v trestnom konaní. Výnimky z tohto pravidla je možné stanoviť iba zo zákonných dôvodov a v tom prípade musí zákonodarca garantovať, že posúdenie príslušných orgánov o utajení takejto informácie nebolo svojvoľné a podliehalo súdnej kontrole. Ústavný súd zároveň apeluje na zákonodarcu, aby stanovil podrobnejšie pravidlá a určité formálne náležitosti samotnej žiadosti (podľa EISi by bolo možné túto požiadavku splniť napr. zavedením formuláru) orgánov činných v trestnom konaní o takéto opatrenia.

 

Ústavný súd síce nevyslovil rozpor daných ustanovení s Chartou základných práv EÚ, vyslovil však záver, že úprava plošného uchovávania údajov podlieha režimu Charty, čím potvrdil aj právny názor EISi.

Keďže Ústavný súd vyslovil nesúlad so základným právom na súkromie, napádané ustanovenia stratili účinnosť odo dňa vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov. Na základe nálezu má NRSR 6 mesiacov od jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, aby uviedla predmetné ustanovenia do súladu s ústavou a Európskym dohovorom o ľudských právach. Ak sa tak nestane, po 6 mesiacoch od vyhlásenia strácajú napadnuté ustanovenia aj platnosť.

„Bolo by vhodné, ak by zákonodarca v prípade uvádzania predmetných ustanovení do súladu s príslušnými právnymi predpismi či medzinárodnými zmluvami viac spolupracoval aj s tretím sektorom, ktorý disponuje v tejto oblasti potrebnými kapacitami a v primeranej miere vzal v úvahu jeho argumentáciu a pripomienky.“, dodáva Ľubomír Lukič, člen EISi, ktorý sa podieľal na pôvodnom podaní Ústavnému súdu.

Ďalšie odkazy:

Kategórie
Súkromie Uncategorized @sk

Ústavný súd SR zrušil plošné sledovanie občanov

Zákon, ktorý prikazoval široké plošné sledovanie občanov Slovenska sa stal minulosťou.  Ústavný súd SR totiž dnes s konečnou platnosťou vyhlásil plošné sledovanie občanov za protiústavné. Urobil tak v konaní, ktoré s pomocou 30 poslancov Národnej Rady SR iniciovala organizácia European Information Society Institute.

Na neverejenom zasadnutí dnes plénum Ústavného súdu (PL. ÚS 10/2014) vyhlásilo ustanovenia § 58 ods. 5 až ods. 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktoré doteraz prikazovali operátorom sledovať komunikáciu svojich užívateľov, ako aj § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok  a § 76a ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ktoré umožňovali ich sprístupňovanie, za v rozpore s ústavne garantovaným právom obyvateľov na súkromie a ochranu osobných údajov.

Podľa zákona o elektronických komunikácií museli poskytovatelia elektronických komunikácií uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán odo dňa uskutočnenia komunikácie počas 6 mesiacov, ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu a počas 12 mesiacov, ak ide o ostatné druhy komunikácie. Predmetom uchovávania tak bolo niekoľko desiatok údajov o tom kto, s kým, kedy, ako dlho, ako a odkiaľ komunikoval. V rovnakom rozsahu sa uchovávali aj údaje súvisiace s neúspešnými pokusmi o volanie. Navyše aj právna úprava sprístupňovania týchto dát bola úplne arbitrárna a oveľa benevolentnejšia ako porovnateľný inštitút odpočúvania.

Zavedenie povinnosti uchovávať údaje predstavalo dlhé roky citeľný zásah do súkromného života všetkých obyvateľov Slovenska, keďže išlo o plošné sledovanie, bez ohľadu na bezúhonnosť a čestnosť jej cieľov. Hoci ešte presné odôvodnenie nálezu nie je známe, je jasné, že rovnaký zásah už nebude do budúcna možný.

Ústavný súd SR svojím dnešným rozhodnutím potvrdil, že iniciatíva, ktorú EISi zašalo už pred piatimi rokmi bola viac ako opodstatnená. „Do súkromia slovenských občanov bolo roky protiústavne zasahované plošným sledovaním ich elektronickej komunikácie“ uviedol Ľubomír Lukič, právnik EISi, ktorý sa na písaní podania podieľal.

Rozhodnutie Ústavného súdu SR prišlo niekoľko mesiacov po tom ako európsku smernicu, ktorá ukladala tento zber údajov za protiústavnú vyhlásil ešte na jar 2014 Súdny dvor Európskej únie. Ústavný súd SR vtedy ihneď reagoval pozastavením zberu údajov predbežným opatrením, aby ho v zápätí dnes úplne zrušil.

Kategórie
Súkromie Uncategorized @sk

Zachovajme minimálnu úroveň ochrany osobných údajov – EISi sa pripája k otvorenému listu

V čase, keď vrcholia prípravy nového právneho rámca pre ochranu osobných údajov v Európskej únii, EDRi (European Digital Rights) – paneurópska inštitúcia združujúca organizácie pôsobiace v oblasti ochrany súkromia a občianskych práv – pripomína Európskej komisii sľub, ktorý dala európskym občanom.

Bývalá podpredsedníčka komisie, Viviane Reding, sľúbila v mene kolégia komisárov, že pripravovaná právna úprava zachová súčasný štandard ochrany osobných údajov aj v nadchádzajúcom digitálnom veku a že úroveň ochrany – tak, ako existuje v súčasnosti – neklesne pod túto „červenú líniu“. Aktuálny stav legislatívneho procesu však ukazuje, že smer, ktorým sa prípravy nového nariadenia uberajú, je v rozpore s týmto sľubom.

Z tohto dôvodu sa EISi rozhodlo pripojiť k iniciatíve EDRi, spolu s ďalšími 65 mimovládnymi organizáciami naprieč svetom. V otvorenom liste, adresovanom súčasnému predsedovi komisie – Jeanovi-Claudovi Junckerovi, organizácie vyzývajú na dodržanie tohto sľubu, vyjadrujúc svoje obavy z pripravovaných zmien a zdôrazňujúc dôležitosť vysokého štandardu ochrany osobných údajov, tak ako je nastavený od roku 1995. EDRi vo svojej analýze identifikovalo niekoľko problematických bodov navrhovanej úpravy (napr. princípy ochrany osobných údajov, práva subjektu údajov či nápravy v prípade porušenia), ktoré sú v rozpore so sľubom a ktoré nepochybne znížia úroveň ochrany osobných údajov. Otvorený list zakončuje otázka, či je komisia ochotná niesť zodpovednosť za porušenie svojho sľubu.„Robustná úprava ochrany dát v Európske únii býva často predmetom kritiky pre jej zložitosť a byrokratickosť. Napriek tomu, to čo je možné považovať za najväčší prínos súčasnej úpravy, a to jej vysoký štandard ochrany, je jedna z výsad, ktoré musia byť zachované i naďalej.“, hovorí Matej Gera, člen EISi. „Nadchádzajúce moderné technológie si síce vyžadujú nový prístup k ochrane dát, nemali by sme ale preto rezignovať na zachovaní tohto zlatého štandardu. Dúfame, že komisia svoj sľub dodrží“, dodáva. „Uvedená iniciatíva súvisí aj s tým, že právo na ochranu osobných údajov nie je samostatným, izolovaným právom od ostatných práv, ale má veľmi úzku väzbu najmä na právo na súkromie, o ktorého posilnenie v súvislosti s využívaním moderných technológií sa v poslednom čase usiluje nejedna organizácia“, poznamenal Ľubomír Lukič z EISi. Ďalšie zdroje:

Kategórie
Súkromie Uncategorized @sk

Aj Slováci teraz môžu zistiť či ich nelegálne sledovali americké a britské tajné služby

EISi sa dnes pripojilo k medzinárodnej právnej kampani, ktorá umožňuje aj Slovákom požiadať britskú informačnú službu Government Communications Headquarters (GCHQ) o odhalenie či boli ilegálne sledovaní.

Platforma a právna kampaň boli spustené v reakcii na nedávne rozhodnutie súdu, ktoré potvrdilo, že GCHQ nezákonne získavala milióny súkromných komunikácií od americkej spravodajskej služby, National Security Agency (NSA), a to až do decembra 2014. Toto rozhodnutie umožňuje komukoľvek na svete zistiť, či záznamy o jeho osobe boli nezákonne zdieľané medzi NSA a GCHQ.

Jednotlivci, ktorí sa chcú zistiť či boli nelegálne sledovaní, sa môžu registrovať zadaním mena a priezviska na adrese: https://www.privacyinternational.org/?q=illegalspying

Privacy International, britská mimovládna organizácia stojaca za kampaňou, má v pláne zozbierať požiadavky z celého sveta a predložiť ich súdu, tzv. Investigatory Powers Tribunal. Tí, o ktorých sa zistí, že boli ilegálne sledovaní, môžu potom požadovať vymazanie svojich záznamov, vrátane e-mailov, telefonických záznamov a internetovej komunikácie. Vzhľadom na technické možnosti NSA a GCHQ, a skutočnosť, že obe agentúry zdieľajú informácie, ktoré zozbierali, je množstvo ľudí zasiahnutých nelegálnym sledovaním potenciálne neobmedzené.

Investigarotry Powers Tribunal, britský súdny orgán, ktorý má vo výlučnej kompetencii dohľad nad informačnými službami, rozhodol 6. februára, že zdieľanie informácií medzi Spojenými štátmi a Veľkou Britániou do decembra 2014 bolo nezákonné, pretože pravidlá upravujúce prístup Veľkej Británie k programom NSA – PRISM a UPSTREAM – boli tajné. Iba vďaka tomuto prípadu, ktorý sa opieral takmer výlučne o dokumenty odhalené Edwardom Snowdenom, sa dostali skutočnosti o zdieľaní informácii pod verejný dohľad.

Ide o historicky prvé rozhodnutie, kedy britský tribunál rozhodol v neprospech činnosti informačných a bezpečnostných služieb.

„Som rád, že i po už takmer dvoch rokoch od odhalení praktík informačných služieb tieto témy dominujú a spoločnosť sa voči ním nestala imúnnou.“, hovorí Matej Gera, člen EISi. „Bolo jasné, že náprava tak kolosálneho zlyhania informačných agentúr nebude jednoduchý ani rýchly proces. Vidíme však, že výsledky sa postupne dostavujú a rozhodnutie britského tribunálu predstavuje historicky prvý precedens vo Veľkej Británii v oblasti masového sledovania. Navyše, vďaka kampani Privacy International sa teraz môže úplne každý presvedčiť na vlastnej koži, či boli jeho údaje zdieľané medzi agentúrami a zistiť, že problém masového sledovania sa skutočne dotýka možno práve aj jeho“ dodal.

Kategórie
Inovácie Uncategorized @sk

Reakcia na stanovisko SOZA k Správe EISi

Dňa 22.9.2014 vydal Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) svoje verejné stanovisko k “Správe EISi o fungovaní kolektívnej správy na Slovensku”. Tvrdí v ňom, že správa EISi “traumatizuje spoločnosť”, “poškodzuje dobré meno SOZA” a “zaťahuje spoločnosť do špecifických otázok” práva duševného vlastníctva a kolektívnej správy autorskýh práv.

S poľutovaním musíme konštatovať, že SOZA nezačína vzájomný dialóg práve najkonštruktívnejšie, keď EISi napriek opakovanej podpore kolektívnej správy práv nepochopiteľne obviňuje zo “snah[y] o rozbitie systému kolektívnej správy práv”. Je priam dych vyrážajúce ako SOZA dokáže autorov správy na jednej strane označiť za nekompetentných (odtrhnutých od praxe), aby im v zápätí dala za pravdu v identifikácií niektorých praktických problémov uvedených v tej istej správe. EISi nemá záujem víriť emócie a znižovať sa k nafúknutým floskulám bez argumentačnej hodnoty. Má záujem o vecnú debatu. A preto reaguje v tejto súvislosti len na vecné argumenty.

* Približne hodinu po zverejnení bola odstránená jedna zjavná chyba v počítaní a pár preklepov.

Ďaľšie zdroje:

Kategórie
Inovácie Uncategorized @sk

Správa o fungovaní organizácií kolektívnej správy na Slovensku: 12. návrhov na reformu

Think-thank European Information Society Institute (EISi) zbieral viac ako dva roky od autorov, vedcov a používateľov ich skúsenosti s organizáciami kolektívnej správy (OKS) práv ako SOZA alebo LITAVýsledok takmer stovky podnetov je nelichotivý. Súčasná kolektívna správ autorov je maximálne netransparentná a niekedy až dvojnásobne drahá oproti priemeru ostatných členských štátov EÚ. Systém stanovovania odmien je v praxi často arbitrárny a nespravodlivý. OKS si pri výbere peňazí v mnohých prípadoch protiprávne osvojujú pozíciu orgánu verejnej moci a neraz sa neštítia aj zastrašovania úkonmi, na ktoré nie sú oprávnené. Kontrola nad týmito organizáciami je zároveň nedostatočná. A nedostatočná je  aj úroveň informovanosti verejnosti o otázkach autorského práva. Verejnosť si bežne tieto organizácie zamieňa za tzv. umelecké fondy.

Organizácie kolektívnej správy sa dnes prezentujú trochu schizofrenicky. Na jednej strane, pokiaľ ide o výber peňazí, stavajú sa do pozície správcu kultúry s oprávneniami ako orgán verejnej moci. Na strane druhej, pokiaľ ide o rozdeľovanie peňazí, ich spravovanie a kontrolu, prezentujú sa ako uzatvorené kluby umelcov s nulovými povinnosťami vo vzťahu k verejnosti. Medzi oprávneniami OKS voči verejnosti a oprávneniami verejnosti voči OKS je dnes priepastný rozdiel.“ zhodnocuje výsledky správy Martin Husovec, jeden z autorov štúdie.

Správa o fungovaní organizácií kolektívnej správy na Slovensku: 12. návrhov na reformu“ prináša nielen zhodnotenie súčasného stavu a jasné pomenovanie pretrvávajúcich problémov, ale aj dvanásť konkrétnych návrhov, ktorými chce EISi vyriešiť súčasné nedostatky. Autori správy navrhujú predovšetkým zaviesť dva druhy organizácií kolektívnej správy – spolkové a verejné, poskytnúť zastúpeným umelcom, ktorí nie sú členmi väčšie rozhodovacie právomoci, zvýšiť transparentnosť a kvalitu externej kontroly a v neposlednom rade zlepšiť kvalitu služieb voči používateľom diel.

„Zmenou podmienok pre OKS možno podporiť okrem iného aj hranosť lokálnej hudby. Drobní slovenskí autori by sa mohli   združiť v malej alternatívnej OKS, ktorá bude mať za cieľ napríklad len zastrešovať kaderníctva, alebo obchodné domy za oveľa lepších podmienok ako konkurenčné veľké verejné OKS.“ zhodnocuje Husovec.

Odborná správa prichádza v čase kedy sa na pôde Ministerstva kultúry SR diskutuje o podobe nového autorského zákona. „Veríme, že správa poslúži Ministerstvu ako zdroj poučenia pre nový zákon. Chceme preto vyzvať aj verejnosť aby správu podporila svojim symbolickým podpisom v prípade, že reflektuje aj ich skúsenosti.“ vyzýva Matej Gera, spoluautor správy. „Správa  zhŕňa problémy takmer stovky ľudí, ale dennodenne sú dotknuté tisíce umelcov, vedcov a používateľov.“ dodáva. „Zároveň veríme, že organizácie kolektívnej správy sa na tento dokument nebudú pozerať len ako na kritiku, ale najmä ako na pozvánku k diskusii ako zlepšiť súčasný systém. Dobrá správa práv autorov je v záujme všetkých.“ vysvetľuje Gera.


O projekte KOKSO
Projekt pod názvom KOKSO (Kontrola Organizácií Kolektívnej Správy Občanmi) spustilo EISi už pred vyše dvoma rokmi. Mal predstavovať reakciu na vtedy medializované nevhodné praktiky niektorých organizácií kolektívnej správe v prípade Heľpa a Pohorelá. Projekt poslúžil ako nenahraditeľný zdroj poznatkov priamo od verejnosti, čo ju trápi vo vzťahu ku kolektívnej správe, čo sa jej nepáči a s čím nesúhlasí.Po dvoch rokoch zberu skúseností verejnosti, ale aj získavaní informácii z ďalších zdrojov či diskusiách s odborníkmi, EISi pretavilo tieto informácie do odbornej správy. Správa o fungovaní organizácií kolektívnej správy na Slovensku: 12. návrhov na reformu je určená širokej verejnosti, nositeľom práv, odborníkom, zákonodarcom a v neposlednej rade i samotným organizáciám kolektívnej správy. Viac informácií nájdete tu.

O think-thanku EISi
European Information Society Institute je nezisková organizácia, ktorá sa zaoberá prienikom technológií, práva a informačnej spoločnosti. EISi pôsobí aj ako neuniverzitné centrum pre výskum internetového práva a práva duševného vlastníctva. Kontakt.

Kategórie
Súkromie Uncategorized @sk

Ústavný súd pozastavil sledovanie občanov

Ústavný súd SR v stredu pozastavil účinnosť ustanovení § 58 ods. 5 až ods. 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktoré doteraz prikazovali operátorom sledovať komunikáciu svojich užívateľov. Urobil tak v konaní, ktoré s pomocou 30 poslancov Národnej Rady SR iniciovala organizácia European Information Society Institute. Rozhodnutie bolo prijaté len pár týždňov potom ako Súdny dvor Európskej únie vyhlásil európsku smernicu, ktorá bola základom slovenskej úpravy, za úplne neplatnú pre rozpor s právom na súkromie a ochranu osobných údajov.

„Slovenskí operátori tak odteraz nielen že nemusia, ale priamo nesmú ďalej sledovať komunikáciu svojich užívateľov, ibažeby im to osobitne a jasne umožňoval zákon, napríklad na účely fakturácie“ uviedol Martin Husovec, právnik EISi. Žiadna z existujúcich výnimiek však neumožňuje také plošné sledovanie všetkých obyvateľov, ako to prikazovali napadnuté ustanovenia.

Pokial ide o údaje, ktoré boli uchované doposiaľ, operátori ich nateraz nemusia zmazať. Zároveň však vzniká otázka nakoľko môžu orgány verejnej moci o vydanie týchto doteraz uložených údajov naďalej žiadať. Situácia v tomto smere je veľmi nejasná. Na jednej strane Ústavný súd SR pozastavil účinnosť ustanovení umožňujúcich prístup k doteraz uloženým informáciám podľa zákona o elektronických komunikáciách. Zároveň však ponechal účinné paralelné ustanovenia v Trestnom poriadku a zákone o policajnom zbore. „Štátne orgány by mal byť preto skôr zdržanlivé v žiadostiach o tie najcitlivejšie údaje, pretože každá takáto žiadosť riskuje, že môže byť neskôr retrospektívne vyhodnotená ako nezakonný dôkaz“ dodal Husovec.

Napriek tomu, že výsledok očakávaného nálezu Ústavného súdu SR je čiastočne predvídateľný vzhľadom na záväzné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, pre dlhodobú budúcnosť ochrany súkromia na Slovensku, bude dôležitá každá drobnosť v jeho konečnom odôvodnení. Môžeme totiž očakávať historicky prvé rozhodnutie potvrdzujúce právo občanov na ich informačné sebaurčenie. Nález preto zásadne ovplyvní nie len budúcu podobu zberu metadát, ale aj celú ďalšiu možnosť legislatívnej aktivity slovenského parlamentu v oblasti monitorovania občanov štátom.

Kategórie
Súkromie Uncategorized @sk

Stanovisko EISi k rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo veci zrušenia data retention

Ako sme už informovali, Súdny dvor Európskej únie tento mesiac v spojených veciach Digital Rights Ireland C-293/12 a C-594/12 vydal svoje historické rozhodnutie, ktorým zrušil tzv. smernicu o data retention, ktorá členským štátom EU predpisovala, aby prijali zákony, ktoré prikazujú operátorom plošne uchovanie prevádzkových a lokalizačných údajov o elektronickej komunikácii všetkých občanov. Vzhľadom na to, že pred Ústavným súdom SR prebieha v dnešných dňoch konanie o ústavnosti slovenskej transpozície, ktoré iniciovalo EISi, rozhodli sme sa pripraviť krátke stanovisko k dopadom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.

V tomto vyhlásení chceme v prvom rade zaujať stanovisko k (i) otázke rozsahu aplikovateľnosti rozhodnutia SDEÚ vo veci Digital Rights Ireland C-293/12 a C-594/12 a poťažmo k rozsahu aplikovateľnosti Charty EÚ v konaní o ústavnosti slovenskej implementácie smernice pred ÚSSR, a tiež k (ii) otázke meritórneho obsahu rozhodnutia SDEÚ.

Kategórie
Súkromie Uncategorized @sk

Súdny dvor EÚ: Plošne uchovávanie údajov je v závažnom rozpore so základnými právami

Súdny dvor Európskej únie v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 dňa 08.04.2014 vydal rozhodnutie, ktorým zrušil tzv. smernicu o data retention, ktorá členským štátom EU predpisovala, aby prijali zákony, ktoré prikazujú operátorom plošne uchovanie prevádzkových a lokalizačných údajov o elektronickej komunikácii všetkých občanov.

 Súdny dvor EÚ uviedol, že smernica predstavuje rozsiahly a mimoriadne závažný zásah do základných práv na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov. Potvrdil tak stanovisko EISi, ktoré sa od počiatku dožadovalo zrušenia smernice. Podľa Ľubomíra Lukiča, právnika EISi, „jednou z najdôležitejších častí tohto rozhodnutia je keď Súdny dvor EÚ odmietol princíp uchovávania údajov všeobecne o všetkých osobách, ktoré používajú elektronické komunikačné prostriedky bez akéhokoľvek rozlíšenia, obmedzenia alebo výnimky v závislosti od cieľa boja proti závažným trestným činom“.

Na základe tohto rozhodnutia Súdneho dvora EÚ budú musieť členské štáty zmeniť svoju právnu úpravu, ktorá pôvodne transponovala smernicu. Pravo EÚ im totiž jej súčasnú podobu priamo zakazuje ako nesúladnú s Chartou základných práv EU. Znamená to, že v členských štátoch by sa mal aktivizovať zákonodarca, alebo na základe podaní Ústavne súdy ako negatívny zákonodarca.

Vďaka iniciatíve EISi na Slovensku už viac ako rok prebieha v rovnakej veci konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným sudom SR. „Ústavný súd bude musieť vychádzať z toho ako dnes rozhodol Súdny dvor EU, pretože je vďaka plnej harmonizácií ochrany osobných údajov viazaný unijným právom. To po dnešnom rozhodnutí zjavne zakazuje sledovanie občanov v podobe, ktorá dnes existuje v zákone o elektronických komunikáciach.“ uviedol Martin Husovec, právnik EISi.

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ spolu s predpokladaným rozhodnutím Ústavného súdu SR vytvára priestor pre nahradenie plošného uchovávania údajov o každom občanovi bez rozdielu obdobným režimom aký je pri odpočúvaní, a teda uchovávať prevádzkové a lokalizačné údaje by bolo možné iba na základe príkazu oprávneného orgánu, akým je napr. súd, prokurátor, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie,pričom by taktiež muselo ísť iba o závažnú trestnú činnosť“ uviedol Ľubomír Lukič, právnik EISi.

Ľubomír Lukič zároveň dodal „nie je vylúčené, že bude opätovný pokus o prijatie obdobnej smernice, avšak pre jej súladnosť s právom EÚ, najmä Chartou základných práv EÚ, sa jej tvorca bude musieť vysporiadať s jednotlivými „vadami“ zrušenej smernice vytýkanými Súdnym dvorom EÚ, a to najmä plošnosťou uchovávania údajov bez rozlišovania, absenciou objektívneho kritéria limitujúceho prístup orgánov k uchovaným údajom, relatívne vágne určenou dobou uchovávania, žiadnou prevenciou rizík zneužitia údajov, absenciou povinnosti uchovávať údaje v EÚ“.

Podporte nás poukázaním 2 % zo svojich daní, ktoré by inak pripadli štátu. Každá pomoc, hoci aj drobná, nám umožní pokračovať v našej práci. Aj Vaše rozhodnutie dokáže niečo zmeniť na Slovensku.

Kategórie
Uncategorized @sk

EISi malo svoje zastúpenie na Internet Governance Forum 2013

Náš člen, Martin Husovec, sa minulý mesiac zúčastnil Internet Governance Forum (IGF) 2013 v Bali. IGF je medzinárodné fórum organizované pod záštitou Organzácie Spojených Národov (OSN) pre riešenie otázok súvisiacich so správou internetu. Na každoročných stretnutiach diskutujú zástupcovia štátov, neziskových organizácií, akadémie a firiem široké množstvo tém, ktoré momentálne hýbu internetovým priestorom.

Otázky súvisiace so správou internetu, akési „internetové veci verejné“, sú chápané veľmi široko, od ľudských práv až po správu doménových mien. Tento rok bol poznačený odhaleniami Edwarda Snowdena, ktorého „odkaz“ bol všadeprítomný pri diskusii všetkých tém týkajúcich sa súkromia, kryptografie, či občianskeho aktivizmu.

Na IGF tento rok zavítalo približne 1.500 ľudí, ktorí v paralelných diskusiách diskutovali v desiatkach rôznych workshopov. Osadenstvo workshopov bolo pritom vždy nabité známejšími osobami z technického, neziskového, alebo biznis sveta. Často-krát nechýbali aj ľudia z rôznych štátnych orgánov alebo priamo z vlády rôznych štátov sveta. Len taký Afganistan mal na IGF zastúpenie 7 ľudí z vládnej administratívy. SR alebo ČR podľa mojich informácií nemalo ani jedného vládneho zástupcu. Európsky Parlament ako aj Európska Komisia mali svoju oficiálnu delegáciu.

Diskusie v rámci workshopov sa neniesli vo formálnom duchu. Stretnúť sa bolo možné s ostrou, ale vecnou výmenou medzi neziskovými organizáciami a biznisom, neziskovými orgnizáciami a vládnymi administratívami, či prípadne aj medzi vládnymi administráciami navzájom. Svedectvom toho, že často išlo o kontroverzné a zaujímavé diskusie, svedčí aj diskusia čínskeho a amerického (USA) predstaviteľa, kde čínsky predstaviteľ počas debaty o súkromí na internete začal poúčať amerického predstaviteľa o ochrane ľudských práv. Prevažná väčšina diskusie, ktoré sa venovali otázkam autorského práva a ochrany súkromia, Big Data alebo inovácií bola skôr všeobecnejšieho charakteru, čomu sa bohužiaľ v multidisciplinárnom a medzinárodnom prostredí nemožno vyhnúť. Svetlou výnimkou v tomto smere boli workshopy o sieťovej neutralite, tvorbe lokálneho obsahu, ako aj diskusia o aktuálnom rozhodnutí Delfi v. Estónsko.

Výstupom diskusií sú niekedy rôzne stanoviská, ktoré nemajú záväzný, ale skôr deklaratórny charakter. Popri workshopoch bežali v hlavnej sále paralelne aj diskusie skôr politického charakteru, ktoré sa zameriavali buď na politickú budúcnosť IGF, alebo na otázky správy internetu s dôrazom na ich politický charakter. Účastníkmi týchto diskusií boli prevažne politické reprezentácie štátov, WIPO, OSN, EU a pod.

Hoci nemožno povedať, že IGF by bolo fórom, ktoré dokáže do vlastných rúk vziať správu internetu, môže výrazne pomôcť pri artikulovaní jej problémov. Ak sa táto správa dobre skombinuje s následnou spoluprácou v konkrétnych inštitúciách (napr. ICANN), môže to byť veľmi úspešný model správy „internetových veci verejných“. IGF je v každom prípade unikátne tým, že nezvyčajne prináša k jednému stolu za rovnakých podmienok a rovnakých práv tretí sektor, štáty a biznis. Dobrá regulácia spoločnosti sa často-krát nachádza práve niekde v strede medzi týmito troma uhlami pohľadu.

Pracovnú cestu EISi na IGF 2013 finančne podporil Google.