Kategórie
Projekty

Projekty

Ochrana súkromia

Projekt ochrany súkromia sa zameriava na posúdenie nesúladnosti uchovávania lokalizačných a prevádzkových dát so základnými právami a slobodami. Informácie o každom telefonickom hovore sa uchovávajú. To isté platí o textovej správe, či emaily, ktorý je odoslaný, vrátane informácií o tom kto, kedy, s kým telefonoval, kde sa vtedy nachádzal, komu a odkiaľ posielal email, či textovú správu, aký telefón alebo službu použil a mnoho ďalších. V praxi sú často zneužívané proti občanom. Ozvite sa nám, ak ste boli terčom ich zneužitia. Pomôžeme Vám.


Zodpovednosť na Internete

Poskytovatelia služieb na internete sú častokrát vyzývaní k odstraňovaniu nežiaduceho obsahu či zneprístupňovaniu služieb pod vyhrážkou ich vlastnej zodpovednosti za konanie užívateľov. Ich sebavedomosť v otázke zodpovednosti je pritom základným predpokladom výkonu práv a slobôd nás všetkých. Dotknutým poskytovateľom preto zabezpečujeme komplexnú právnu pomoc ak sú vyzývané k odstraňovaniu obsahu svojich užívateľov, zneprístupňovaniu služieb či blokovaniu užívateľských kônt.


Súdy a občianska spoločnosť

Spolupracujeme so súdmi a pomáhame im v spravodlivom výkone súdnej moci. V spoločensky významných sporoch sa obraciame sa na súdy ako jeho priateľ a prezentujeme mu náš právny názor nezaujatého pozorovateľa (amicus curiae). V prípadoch zásahu do základných práv a slobôd, či občianskych práv, žalujeme za spotrebiteľov a občanov (strategická litigácia). Ak sa na nás obrátia občania s vlastným sporom, odborne im pomáhame ak vidíme, že ide o zneužitie práv duševného vlastníctva, či inak spoločensky významnú kauzu (občianska poradňa). Ak teda potrebujete pomôcť či už pred súdom alebo mimo neho, ozvite sa nám.


Ochrana spotrebiteľa

Od roku 2011 pomáhame občanom v spotrebiteľských veciach, najmä tých ktoré majú súvislosť s informačnými technológiami, duševným vlastníctvom alebo základnými právami a slobodami. Špecializujeme sa predovšetkým na spotrebiteľské delikty (nekalé obchodné praktiky) ale často sa zaoberáme aj neprijaťelnosťou zmluvných podmienok alebo obsahom všeobecných obchodných podmienok. Nápomocný sme alebo priamou účasťou v spore (kolektívne žaloby, intervencia v spore na strane spotrebiteľa) alebo nepriamou účasťou (poskytovanie odborných rád, podávanie amicus curiae). Obráťte sa na nás.


Občianska poradňa

Ľudia sa na nás často obracajú s rôznymi právnymi otázkami týkajúcimi sa najmä ochrany ich súkromia, autorských práv, či spotrebiteľských problémov. Na tomto mieste sa snažíme zbierať typizované odpovede na Vaše najčastejšie kladené otázky. Nové otázky nám môžete položiť tu.


KOKSO

kokso

Kolektívna správa autorských práv združeniami ako SOZA alebo SLOVGRAM by mala byť jedným z pilierov celkového systému autorského práva. Spoločnosť totiž potrebuje aby sa tieto práva nevykonávali len na individuálnej báze. Tento pilier je dnes však chorý. Trpí na používanie mnohých nekalých praktík voči spoločnosti a na vlastnú netransparentnosť a nedostatok dohľadu. Projekt KOKSO – Kontrola Organizácií Kolektívnej Správy Občanmi – má za účel zbierať od ľudí praktické skúsenosti s dnešným (ne)fungovaním kolektívnej správy a na jej základe predstaviť reformu tohto inštitútu tak aby sa mohla uplatniť v novom autorskom zákone v roku 2014.

Kategórie
Sociálne siete verzus základné ľudské práva a slobody

V tejto kategórii nie sú žiadne články. Avšak, ak sú tu zobrazené podkategórie, tie môžu články obsahovať.


Podkategórie

SS-ZĽPaS-akcie

SS-ZĽPaS-blog

Kategórie
Kyberbezpečnosť Sociálne siete verzus základné ľudské práva a slobody Uncategorized @sk

SS-ZĽPaS-prieskum

V rámci projektu sme vykonali prieskum medzi žiakmi základných a stredných škôl. Spolu nám odpovedalo 260 respodentov.

Vlastný prieskum

Získavanie informácií o iných ľudoch (napr. pozeranie si fotografií osoby,
ktorú poznáte iba podľa mena alebo ste ju práve spoznali; zistiť, či
je daná osoba vo vzťahu, koľko má rokov )
15356 %
Informovanie o aktualitách zo svojho života (zdieľanie fotiek,momentiek,
polohy, …)
9033 %
Na zverejnenie urážlivých komentárov a statusov124 %
Ako prostriedok pomsty alebo poškodenia niekomu114 %
Nadväzovanie kontaktov, známosti, priateľov16360 %
Iné5018 %
Kategórie
Duševné vlastníctvo KOKSO Projekty Uncategorized @sk

Komisia predložila návrh novej smernice, ktorá má regulovať organizácie kolektívnej správy

Európska komisia dnes predložila návrh novej Smernice o kolektívnej správe autorských a súvisiacich práv a multi-teritoriálnom licencovaní hudobných diel pre on-line použitia na vnútornom trhu (Directive on collective management of copyright and related rights and multi-territorial licensing of rights in musical works for online uses in the internal market). Jej znenie aj s odôvodnením je prístupné zatiaľ len vo francúzskom, nemeckom a anglickom jazyku. 

Cieľom navrhovanej smernice je zefektívniť a ztransparentniť fungovanie organizácií kolektívnej správy, a taktiež umožnenie multi-teritoriálneho licencovanie hudobných diel na Internete. Plánovane mala byť Smernica hotová už v roku 2003. Nový Autorský zákon ted bude musieť výrazne zohľadňovať jej zrejmé budúce obligácie na Slovenskú republiku. Samozrejme ak bude prijatá.

Podľa tlačovej správy: „Nové digitálne technológie prinášajú tvorcom, spotrebiteľom a rovnako aj podnikom rozsiahle príležitosti. Zvýšený dopyt po online prístupe ku kultúrnemu obsahu (napr. hudbe, filmom, knihám…) nepozná hranice alebo vnútroštátne obmedzenia. Inak tomu nie je ani v prípade online služieb pre prístup k nim. Práve tu nastupujú na scénu organizácie kolektívnej správy, najmä v hudobnom odvetví, v ktorom kolektívne spravujú udeľovanie licencií pre online použitie hudobných nahrávok chránených autorským právom v mene skladateľov a textárov, pre ktorých vyberajú a prerozdeľujú príslušné odmeny.

Pre niektoré organizácie kolektívnej správy je však ťažké prispôsobiť sa požiadavkám na správu práv pre použitie hudobných diel online, a to predovšetkým v cezhraničných situáciách. Na základe dnešného návrhu budú musieť tie organizácie kolektívnej správy, ktoré sú ochotné zapojiť sa do udeľovania licencií na viacerých územiach pre svoj repertoár, spĺňať európske normy. To by poskytovateľom služieb uľahčilo získavanie potrebných licencií pre hudbu, ktorá sa má distribuovať online v celej EÚ, a zabezpečil by sa riadny výber príjmov a ich spravodlivé prerozdeľovanie medzi skladateľov a textárov.

Vo všeobecnosti by organizácie kolektívnej správy pôsobiace vo všetkých odvetviach museli spĺňať nové európske normy, na základe ktorých sa požaduje lepšie riadenie a väčšia transparentnosť pre výkon ich činností. Na potrebu zmeny určitých postupov sa poukázalo nedávnymi prípadmi, keď sa v dôsledku zlej investičnej politiky stratili odmeny vyberané v mene nositeľov práv, ale aj dôkazmi o značnom omeškaní výplaty odmien nositeľom práv.“

Kategórie
O projekte Ochrana súkromia

KOKSO

Kolektívna správa autorských práv združeniami ako SOZA alebo SLOVGRAM by mala byť jedným z pilierov celkového systému autorského práva. Spoločnosť totiž potrebuje aby sa tieto práva nevykonávali len na individuálnej báze. Tento pilier je dnes však chorý. Trpí na používanie mnohých nekalých praktík voči spoločnosti a na vlastnú netransparentnosť a nedostatok dohľadu. Projekt KOKSO – Kontrola Organizácií Kolektívnej Správy Občanmi – má za účel zbierať od ľudí praktické skúsenosti s dnešným (ne)fungovaním kolektívnej správy a na jej základe predstaviť reformu tohto inštitútu tak aby sa mohla uplatniť v novom autorskom zákone v roku 2014.

Projekt KOKSO spustilo EISi už pred vyše dvoma rokmi. Mal predstavovať reakciu na vtedy medializované nevhodné praktiky niektorých organizácií kolektívnej správe v prípade Heľpa a Pohorelá. Projekt slúži ako nenahraditeľný zdroj poznatkov priamo od verejnosti, čo ju trápi vo vzťahu ku kolektívnej správe, čo sa jej nepáči a s čím nesúhlasí. Po dvoch rokoch zberu skúseností verejnosti, ale aj získavaní informácii z ďalších zdrojov či diskusiách s odborníkmi, EISi pretavilo tieto informácie do odbornej správy. Na základe Vašich podnetov bola v roku 2014 vypracovaná Správa o fungovaní organizácií kolektívnej správy na Slovensku: 12 návrhov na reformu, ktorá hodnotí súčasnú situáciu na poli kolektívnej správy. Správa je určená širokej verejnosti, nositeľom práv, odborníkom, zákonodarcom a v neposlednej rade i samotným organizáciám kolektívnej správy

Projekt pokračuje naďalej i po vypracovaní správy. Získané poznatky boli využité pri formulovaní požiadaviek na nový autorský zákon, ktorý vstúpi v účinnosť v roku 2016. Bude dôležité nie len nastaviť vhodný regulačný rámec. I naďalej budeme zbierať a analyzovať Vaše skúsenosti s kolektívnou správou a jej fungovaní podľa novej právnej úpravy. Budeme vďační, ak sa s nami podelíte o aj o Vašu skúsenosť.

Reformovaná OKS musí byť transparentnejšia, efektívnejšia a zodpovednejšia.

Na stiahnutie:

Aj vy môžete pomôcť:

– napíšte nám o Vašej skúsenosti s činnosťou SOZASLOVGRAMLITAOZISSAPA alebo AGICOA,

– podporte nás akoukoľvek finančnou čiastkou,

– pridajte sa k nám ako dobrovoľník.

Kategórie
Ochrana súkromia

Odpoveď Generálnej prokuratúry SR

Generálna prukratúra SR odpovedala na náš podnet z dňa 4.10.2010, v ktorom sme adresovali Generálnej prukratúre SR žiadosť o podanie návrhu na Ústavný súd SR, aby tento preskúmal súladnosť § 59 a ods. 6, 7 zákona NR SR č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách s ústavou.

Bohužiaľ, po viac ako troch mesiacoch Generálna prokuratúra považuje náš podnet za vybavený bez toho aby čokoľvek urobila, alebo sa vôbec vyjadrila k meritu veci (v článku). Podľa jej názoru nie je potrebné skúmať ústavnosť predmetných ustanovení, keďže medzitým bol predložený ako návrh zákona do pripomienkového konania nový návrh zákona o elektronických komunikáciách (dostupný tu). Všetky nami namietané ustanovenia sú však identické aj v novej navrhovanej úprave.

EISI už preto pred niekoľkými dňami oslovilo 7 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby tak dosiahlo konanie na Ústavnom súde SR. V prípade ak nenájdeme podporu pre náš návrh ani v radoch poslancov, podáme civilnú žalobu na všeobecný súd. Určite sa nevzdáme. V prípade ak máte záujem nám pomôcť v našom úsilí, pošlite krátky email hociktorému poslancovi a upozornite ho na tento problém. Pomôžete tak zachrániť svoje súkromie.

Kategórie
Ochrana spotrebiteľa

Komisia pre správu národnej domény akceptuje náš návrh

Komisia pre správu národnej domény .sk zriadená pri Ministerstve Financií SR schválila na svojom zasadnutí v septembri návrh EISi, ktorý sa týka riešenia doménových sporov v nových pravidlách skTLD. EISi navrhuje aby spory riešilo špeciálne ADR centrum.

Práca EISi na pravidlách začala v septembri 2010, vypracovaním 10 bodov, v ktorých sme navrhovali zmeniť súčasné pravidlá v dokumente – Rámcový návrh na zmenu pravidiel v TLD .sk (dostupné tu).

Následne bol vypracovaný prvý návrh pravidiel zo strany SK-NIC.

Ako reakciu sa v júni 2012 rozhodlo EISi vypracovať odbornú správu, ktorá sa stala aj podkladom rokovania Komisie pre správu národnej domény .sk – Odborná správa k návrhu pravidiel pre skTLD z júna 2012 (dostupná tu).

Komisia pre správu národnej domény .sk je poradný a konzultačný orgán Ministerstva financií Slovenskej republiky pre oblasť správy internetu a registráciu domén. Komisia je zložená zo zástupcov ministerstva, manažéra domény prvej úrovne .sk a reprezentantov internetovej komunity.

Na svojom poslednom zasadnutí zo septembra 2012 sa Komisia uzniesla na tom, že v nových pravidlách sa použije nie rozhodcovský model ale ADR model rozhodovania sporov (pozri bližšie Odbornú správu).

Kategórie
Inovácie Projekty Súdy a občianska spoločnosť Uncategorized @sk

Podali sme amicus curiae pred Najvyšším súdom SR

EISI podalo dňa 26.11.2011 svoj historický prvý amicus curiae podanie (z lat. priateľ súdu) na Najvyšší súd SR. Hoci tento inštitút amerického práva náš právny systém nepozná, súd ho môže neformálne akceptovať vzhľadom na to, že jeho využívanie je vitálne pre demokraciu a občiansku spoločnosť. Amicus curiae znamená možnosť tretieho sektora obrátiť sa na súd ako jeho priateľ prezentujúc mu svoj názor na pred ním prejednávaný spor. Spor, v ktorom EISI podalo svoje amicus curiae sa týka správneho výkladu ustanovení zákona o ochranných známkach a princípu zneužitia práva. Veríme, že naše podanie zoberie Najvyšší súd SR v úvahu.

Podanie si môžete nižšie.

European Information Society Institute, o. z.

Dobrianskeho 1580, 093 01 Vranov nad Topľou, Slovakia

IČO: 42 227 950, www.eisionline.org

VEC: Amicus curiae k podanému odvolaniu voči rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 24S/91/2010-53, v právnej veci žalobcu: Krajský Prokurátor v Banskej Bystrici proti žalovanému Úrad priemyselného vlastníctva SR za účasti AUDIT-A.U.P., s.r.o. a Jozef Štrichel, Remeselné služby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva SR v Banskej Bystrici č. POZ 1289-2002/OZ 203-322 II. 145/2009 zo dňa 25. augusta 2009.

Vážený súd,

vzhľadom na to, že si v občianskom združení European Information Society Institute nesmierne vážime Vašu prácu, ktorá je častokrát odborne veľmi náročná,

a keďže aj predmet prejednávaného sporu považujeme z hľadiska aplikovaných princípov za celospoločensky významný,

prihliadajúc na to, že známkové právo je silne harmonizované a neustále dotvárané judikatúrou Súdneho dvora EÚ,

rozhodli sme sa týmto ako priateľ súdu (z lat. amicus curiae) a inštitúcia ktorej členovia sa špecializujú v oblasti duševného vlastníctva,

dať ctenému súdu do pozornosti niekoľko právnych argumentov k nasledovným právnym otázkam:

  • Návrh na výmaz ochrannej známky a zneužitie práva;
  • Posudzovanie identity ochrannných známok;

S úctou

Martin Husovec

za European Information Society Institute, o.z.

1. Návrh na výmaz ochrannej známky a zneužitie práva

Ak by mal súd za to, že v prejednávanom prípade nejde o poctivé obchodné správanie, uvádzame nasledovné.

Oprávnenie podať návrh na výmaz ochrannej známky je subjektívnym hmotným právom. Netradičné na tomto je práve to, že patrí medzi tie hmotné subjektívne práva, ktoré sú realizovateľné (uplatniteľné) len cestou príslušného orgánu (ÚPVSR). Iným príkladom takéhoto hmotného práva je napríklad aj odporovacie právo podľa § 42a ObčZ. Takéto hmotné práva sa považujú za uplatnené, len ak boli uplatnené procesne, čím sa z nich však nestáva procesné právo, ale naopak, zachovávajú si svoju povahu hmotného subjektívneho práva. Ich uplatňovanie (výkon) je preto nutné posudzovať aj podľa hmotnoprávnych noriem, ako napr. § 3 ObčZ alebo § 265 ObchZ. Právo podať návrh na výmaz ochrannej známky sa dokonca aj prekluduje (viď § 16 ZochrZ, článok 9 známkovej smernice [1]). Jeho výkon može byť preto v konkrétnom prípade aj výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 ObčZ. Ako píše prof. Švestka: „Podle převažujícího výkladu výkon práva v rozporu s dobrými mravy znamená, že se výkon práva ocitá v rozporu s uznávaným míněním rozhodující částí společnosti, které ve vzájemných vztazích mezi lidmi určuje, jaký má být výkon práv tak, aby byly v souladu se základními a obecně respektovanými zásadami mravního řádu demokratické společnosti (se zásadou slušností, poctivostí, čestností, vzájemnou úctou, tolerancí, důvěrou atd.). .. Pokud se výkon práva ocitne v rozporu s dobrými mravy, soud takovému právu s poukazem na § 3 odepře právní ochranu (srov. výše zmíněnou výslovnou úpravu § 265 ObchZ), aniž by se tím však něco měnilo na samotné existenci tohoto práva. Toto právo trvá i nadále.“ [2]. Na to, že odmietnutie právnej ochrany v taktom prípade by mal súd ako korektív spravodlivosti prihliadať ex offo poukazuje aj veľmi známy nález českého Ústavného súdu vo veci zmeny judikatúry ohľadom premlčania zadosťučinenia poskytnutého v peniazoch (sp. zn. II.ÚS 635/09).

Tento judikát v relevantnej časti uvádza: „Ústavní soud považuje za samozřejmé a určující pro nalézání práva, že vždy je nezbytné vycházet z individuálních okolností každého jednotlivého případu, které jsou založeny na skutkových zjištěních.  Mnohé případy a jejich specifické okolnosti mohou být – obdobně jako v  dané věci – značně komplikované a netypické; to však nevyvazuje obecné  soudy z povinnosti udělat vše pro spravedlivé řešení, jakkoliv se to  může jevit složité, přičemž v rovině práva podústavního je nutné za  účelem dodržení shora uvedených principů posuzovat individuální  okolnosti daného případu též prizmatem kogentního ustanovení § 3 odst. 1  občanského zákoníku, které je v rovině podústavního práva odrazem shora  vymezeného ústavního požadavku nalezení spravedlivého řešení (srov.  nález ze dne 5. 8. 2010 ve věci sp. zn. II. ÚS 3168/09). Zásada souladu  výkonu práv s dobrými mravy představuje významný korektiv, který v  odůvodněných případech dovoluje zmírňovat tvrdost zákona a dává soudci  prostor pro uplatnění pravidel slušnosti. Pojem dobré mravy nelze  vykládat pouze jako soubor mravních pravidel užívaných jako korektiv či  doplňující obsahový faktor výkonu subjektivních práv a povinností, ale  jako příkaz soudci rozhodovat praeter legem či dokonce contra legem,  pokud jde o reprobaci jednání příčícího se dobrým mravům (srov. mutatis  mutandis nález ze dne 20. 4. 2010 ve věci sp. zn. II. ÚS 2087/08). Dobré  mravy v tomto pojetí tedy jsou souhrnem etických obecně uznávaných a  zachovávaných zásad, jejichž dodržování je mnohdy zajišťováno i právními  normami tak, aby každé jednání bylo v souladu s obecnými mravními  zásadami a právními principy. Takto provedený výklad pojmu dobré mravy  ve svém souhrnu prostupuje i Listinou (srov. nález ve věci sp. zn. II.  ÚS 544/2000, ..).

2. Posudzovanie identity ochranných známok

Hoci bývalý známkový zákon (zákon č. 55/1997 Z.z.) obsahoval vlastnú definíciu zhodnosti a zameniteľnosti v § 3a ods. 1, je nutné tieto definície vykladať v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ formou eurokonformného výkladu – tzv. nepriamy účinok európskeho práva (prípad Von Colson C-106/89). V prejednávanom prípade vznikli všetky relevantné okolnosti po vstupe Slovenskej republiky do EÚ, keďže návrh na výmaz bol podaný dňa 25.4.2006. Aplikácia európskeho práva je preto nevyhnutná, pretože inak by zo strany súdu došlo k porušeniu článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, či dokonca by mohlo dôjsť aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy, IV. ÚS 77/02)[3].

Posudzovaniu identity označení sa najviac venovalo rozhodnutie LTJ Diffusion C 291/00, a to najmä vo svojom bode 54. Toto rozhodnutie prinieslo celoeurópsky test identity označení (čl. 5(1) známkovej smernice), ktorý znie nasledovne:

Označenie je zhodné s ochrannou známkou len v prípade, že

(1.) toto označenie bez zmien či doplnkov preberá všetky prvky tvoriace túto ochrannú známku, alebo

(2.) ak vnímané ako celok obsahuje také nepatrné rozdiely, že priemerný spotrebiteľ si ich nevšimne.

Keďže v prejednávanom prípade ide skôr o druhý prípad tohto testu, domnievame sa, že by sa mal súd sústrediť na to, či si priemerný spotrebiteľ z daného relevantného trhu pri celkovom posúdení označení „COPPA CAFFÉ“ a „COPA CAFE“ všimne ich nepatrné rozdiely. Za kľúčové v tejto súvislosti považuje identifikovanie návykov a správania priemerného spotrebiteľa v danom segmente relevantného trhu [4]. To, že by sa test zhodnosti nemal vykladať úplne reštriktívne potvrzduje aj bod 25 až 28 nedávneho prípadu Die BergSpechte C 278/08.

Ak by mal súd pochynosti o výklade pojmu identita (ak teda nejde o prípad acte clair alebo acte éclairé), uvádzame, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR je nepoloženie prejudiciálnej otázky podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie považované za porušenie základných práv (IV. ÚS 206/08 a II. ÚS 90/05). Presnejšie v rozhodnutí IV. ÚS 206/08 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol nasledovné: “Z toho však vyplýva, že v rozsahu výkladu práva spoločenstva je zákonným sudcom vo veci začatej pred vnútroštátnym súdom nielen sudca určený rozvrhom práce podľa osobitných predpisov, ale aj komunitárny sudca, lebo jeho povinnosť rozhodnúť o otázkach interpretácie komunitárneho práva je súčasne aj jeho oprávnením, ktoré nemožno zásadne obísť, a ak, tak len komunitárnym právom určenými spôsobmi, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora ES, napríklad vo veciach, v ktorých sa uplatní CILFIT formula (pozri rozsudok vo veci 283/81 Srl CILFIT a Lanificio di Gavardo SpA proti Ministerstvu zdravotníctva zo 6. októbra 1982). Ústavný súd pripomína, že ak vnútroštátny sudca nepredloží prejudiciálnu otázku komunitárnemu sudcovi v konkrétnej veci, kde to bola jeho povinnosť, nielen možnosť tak urobiť, potom v takom prípade to môže za istých okolností zakladať zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva postupom a rozhodovaním vnútroštátneho súdu (pozri napríklad rozsudok z 30. septembra 2003 vo veci Kobler proti Rakúskej republike, C-224/01). ”

Poznámky pod čiarov:
 

[1] Smernica  Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o  aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných  známok.

[2] Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1–459. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2008, 1236 s.

[3] Pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ÚS 77/02, z 27. novembra 2002, podľa ktorého “Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. ”. Taktiež pozri publikáciu Jánošíková, M. Komunitárne právo v judikatúre ústavných súdov SR a ČR. Bratislava: Iura Edition. 2009.

[4] Podľa judikatúry je ním  priemerne informovaná, pozorná a obozretná fyzická osoba, ktorá nemá  možnosť priameho porovnania obidvoch označení, a vníma ich teda s  časovým odstupom (jeden po druhom). Priemerný spotrebiteľ hodnotí  označenie ako celok, nezameriava sa na detaily. Pozri napr. Pipková, H. Ochranná známka Společenství a ochranná známka v Evropském společenství. Praha : ASPI, 2007. alebo Husovec, M. Výklad článku 5(1) a (2) známkovej smernice v judikatúre Súdneho  dvora EÚ. In: Průmyslové vlastnictví, č. 1/2011, p. 19-28.