Kategória: Súkromie

Finančná správa SR predložila do NRSR novelu zákona, ktorý by mal meniť fungovanie a používanie systému eKasa. Podľa návrhu ma byť s bločkom identifikovaný aj zákazník a jeho nákup.  

Novela zákona totiž predpokladá plošné zasielanie pokladničných blokov v reálnom čase do informačných systémov finančnej správy. Štát si od toho sľubuje zefektívnenie výberu daní v kontexte predchádzaniu daňových podvodov. Podľa právnej analýzy EISi, predkladaná Novela nie je v súlade s právom na ochranu osobných údajov, konkrétne so o všeobecným nariadením o ochrane osobných údajov (GDPR). 

 „Už v minulosti sme poukazovali na niektoré zákony, ktoré podľa nášho názoru nedostatočne reflektovali záväzok štátu chrániť osobné údaje dotknutých osôb. Diskutovaná Novela zákona o eKase je problematická z hľadiska viacerých aspektov GDPR. Azda za najväčší považujeme rozsah spracúvaných osobných údajov. Domnievame sa, že nie je nevyhnutné, aby štát poznal konkrétne položky nákupu identifikovaných kupujúcich. Toto je výrazný zásah do práva na ochranu osobných údajov spotrebiteľov a existujú aj menej invazívne riešenia na účely prevencie daňových podvodov,“ uvádza Matúš Mesarčík, spolupracovník EISi v oblasti ochrany osobných údajov. 

„Veríme, že právna analýza EISi poslúži k odstráneniu zjavných chýb v legislatívnom procese. Štát naozaj nemá dôvod vedieť čo, kde a za koľko si bežný občan nakupuje každý deň. Navyše, návrh v súčasnej podobne povedie k zodpovednosti Slovenskej republiky za porušenie práva EÚ a nebude aj tak uplatniteľný v zamýšľanom rozsahu“, dodal Martin Husovec, člen správnej rady EISi. 

• Expertné stanovisko (.pdf)
• Systém eKasa – Návrh

Včera v dopoludňajších hodinách rozhodol Súdny dvor EÚ očakávaný spor vo veci Schrems (C -362/14), týkajúci sa poskytovania osobných údajov z Európskej únie do Spojených štátov. Po vydaní stanoviska generálneho advokáta Bota len v septembri, súd rozhodol fakticky už po dvoch týždňoch od jeho zverejnenia, čo vyvolalo prekvapivé reakcie. Celý spor bol iniciovaní rakúskym študentom Maxom Schremsom. Ten sa po odhaleniach Edwarda Snowdena o masovom zbieraní dát americkou tajnou službou NSA odhodlal napadnúť rozhodnutie Európskej komisie, ktoré umožňovalo poskytovanie údajov z EÚ do Spojených štátov. Podľa Schremsa tieto odhalenia ukazujú, že úroveň ochrany v Spojených štátoch nie je adekvátna. Ako používateľ sociálnej siete Facebook sa obával najmä o údaje poskytnuté tejto spoločnosti. Podstata sporu bola ďalej komplikovaná faktom, že írsky úrad na ochranu osobných údajov (spoločnosť Facebook je registrovaná v Írsku) spochybnil možnosť odporovať rozhodnutiu Komisie. Súdny dvor EÚ rozhodol, že rozhodnutie Komisie (tzv. „safe harbour“) je neplatné. Súd označil právnu úpravu prenosu osobných údajov do Spojených štátov, ktorá umožňovala všeobecný prístup k obsahu elektronickej komunikácie osôb, za zasahujúcu do podstaty obsahu základného práva na rešpektovanie súkromia. Súd kritizoval aj nemožnosť uplatniť právne prostriedky nápravy a označil to za zásah do podstaty obsahu základného práva na účinnú súdnu ochranu. V neposlednej rade súd dodal, že rozhodnutie Komisie zbavuje národné dozorné orgány časti právomocí a že Komisia nemala právomoc obmedziť právomoci národných úradov na ochranu osobných údajov. Bude zaujímavé sledovať situáciu, ktorá nastane po zrušení rozhodnutia. Ako už avizovali niektorí komentátori, bude najmä potrebné nájsť alternatívne riešenie pre poskytovanie údajov z EÚ do Spojených štátov v medziobdobí.

Odkazy:

• Tlačová správa Súdneho dvora EÚ
• Rozhodnutie C-362/14
• Reakcia Schremsa [EN]

V nadväznosti na tlačovú správu z apríla, Ústavný súd SR nedávno zverejnil plné znenie nálezu o zrušení plošného sledovania občanov, tzv. data retention. Nález bol vynesený na základe návrhu skupiny poslancov z roku 2012, ktorý iniciovalo EISi. Zároveň bol nález včera vyhlásený v Zbierke zákonov.

– K plošnému sledovaniu občanov

Ústavný súd v náleze označil plošné a preventívne uchovávanie údajov – o tom kto, s kým, kedy, ako dlho, ako a odkiaľ komunikoval, ktoré bolo donedávna uskutočňované na základe zákona o elektronických komunikáciách, za značne intenzívny zásah do práva na súkromie. Rozsiahly zásah Ústavný súd videl predovšetkým v samotnom uchovávaní údajov obrovského a nepredvídateľného množstva účastníkov komunikácie, ktoré mohlo podľa súdu vyvolať pocit neustáleho sledovania. Takýto zásah súd nepovažoval za nevyhnutný, hoci boj proti závažnej trestnej činnosti označil súd za legitímny cieľ.

Za problém Ústavný súd považoval to, že sa uchovávanie údajov týkalo všetkých osôb využívajúcich bežné prostriedky komunikácie, dokonca aj tých, ktorí nemali žiadnu spojitosť s akýmkoľvek závažným trestným činom. Uchovávanie nebolo obmedzené ani na určitý časový úsek alebo určitú zemepisnú oblasť, v čom Ústavný súd videl možnosť zlepšenia úpravy zavedením tzv. data freezing, ktorý by umožňoval uchovávať potrebné a konkrétne údaje vopred určeného účastníka komunikácie. V neposlednom rade sa súdu nepozdávala nedostatočná úroveň technologických a organizačných opatrení na ochranu údajov. Predmetné ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách tak podľa Ústavného súdu neboli v súlade s ústavnými garanciami práva na súkromie (čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ústavy v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy a čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach).

– K sprístupňovaniu údajov

V prípade ustanovení Trestného poriadku a zákona o Policajnom zbore Ústavný súd kritizoval ich široký rozsah, keďže sa nedotýkali len vybranej kategórie najťažších úmyselných trestných činov, ale akýchkoľvek úmyselných trestných činov, resp. akýchkoľvek trestných činov v prípade ustanovení zákona o Policajnom zbore. 

„Miera intenzity zásahu do práva na súkromie spôsobená uchovávaním a následným sprístupnením údajov o uskutočnenej elektronickej komunikácii orgánom činným v trestnom konaní však požaduje, aby oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní požadovať zistenie a oznámenie údajov potrebných na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie sa vzťahovalo len na najzávažnejšie trestné činy“, uviedol súd. „Je úlohou zákonodarcu, aby presne určil, v prípade ktorých trestných činov […] verejný záujem prevažuje, pričom vo svojom rozhodnutí musí zohľadniť ich závažnosť. Z rovnakých zásad vychádza aj obmedzenie možnosti vydať
príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky […]“, dodal súd v ďalšej časti nálezu.

Dotknuté osoby majú byť informované o zásahu od ich práva a zároveň by mali mať k dispozícii právny prostriedok, na základe ktorého by sa bolo možné domáhať prieskumu postupu orgánov činných v trestnom konaní. Výnimky z tohto pravidla je možné stanoviť iba zo zákonných dôvodov a v tom prípade musí zákonodarca garantovať, že posúdenie príslušných orgánov o utajení takejto informácie nebolo svojvoľné a podliehalo súdnej kontrole. Ústavný súd zároveň apeluje na zákonodarcu, aby stanovil podrobnejšie pravidlá a určité formálne náležitosti samotnej žiadosti (podľa EISi by bolo možné túto požiadavku splniť napr. zavedením formuláru) orgánov činných v trestnom konaní o takéto opatrenia.

 

Ústavný súd síce nevyslovil rozpor daných ustanovení s Chartou základných práv EÚ, vyslovil však záver, že úprava plošného uchovávania údajov podlieha režimu Charty, čím potvrdil aj právny názor EISi.

Keďže Ústavný súd vyslovil nesúlad so základným právom na súkromie, napádané ustanovenia stratili účinnosť odo dňa vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov. Na základe nálezu má NRSR 6 mesiacov od jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, aby uviedla predmetné ustanovenia do súladu s ústavou a Európskym dohovorom o ľudských právach. Ak sa tak nestane, po 6 mesiacoch od vyhlásenia strácajú napadnuté ustanovenia aj platnosť.

„Bolo by vhodné, ak by zákonodarca v prípade uvádzania predmetných ustanovení do súladu s príslušnými právnymi predpismi či medzinárodnými zmluvami viac spolupracoval aj s tretím sektorom, ktorý disponuje v tejto oblasti potrebnými kapacitami a v primeranej miere vzal v úvahu jeho argumentáciu a pripomienky.“, dodáva Ľubomír Lukič, člen EISi, ktorý sa podieľal na pôvodnom podaní Ústavnému súdu.

Ďalšie odkazy:

• Plné znenie nálezu Pl. ÚS 10/2014
• Tlačová správa EISi (29.04.2015) – „Ústavný súd SR zrušil plošné sledovanie občanov“
• Tlačová správa EiSi (25.04.2014) – „Ústavný súd pozastavil sledovanie občanov“
• Pozadie podania na Ústavný súd

Zákon, ktorý prikazoval široké plošné sledovanie občanov Slovenska sa stal minulosťou.  Ústavný súd SR totiž dnes s konečnou platnosťou vyhlásil plošné sledovanie občanov za protiústavné. Urobil tak v konaní, ktoré s pomocou 30 poslancov Národnej Rady SR iniciovala organizácia European Information Society Institute.

Na neverejenom zasadnutí dnes plénum Ústavného súdu (PL. ÚS 10/2014) vyhlásilo ustanovenia § 58 ods. 5 až ods. 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktoré doteraz prikazovali operátorom sledovať komunikáciu svojich užívateľov, ako aj § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok  a § 76a ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ktoré umožňovali ich sprístupňovanie, za v rozpore s ústavne garantovaným právom obyvateľov na súkromie a ochranu osobných údajov.

Podľa zákona o elektronických komunikácií museli poskytovatelia elektronických komunikácií uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán odo dňa uskutočnenia komunikácie počas 6 mesiacov, ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu a počas 12 mesiacov, ak ide o ostatné druhy komunikácie. Predmetom uchovávania tak bolo niekoľko desiatok údajov o tom kto, s kým, kedy, ako dlho, ako a odkiaľ komunikoval. V rovnakom rozsahu sa uchovávali aj údaje súvisiace s neúspešnými pokusmi o volanie. Navyše aj právna úprava sprístupňovania týchto dát bola úplne arbitrárna a oveľa benevolentnejšia ako porovnateľný inštitút odpočúvania.

Zavedenie povinnosti uchovávať údaje predstavalo dlhé roky citeľný zásah do súkromného života všetkých obyvateľov Slovenska, keďže išlo o plošné sledovanie, bez ohľadu na bezúhonnosť a čestnosť jej cieľov. Hoci ešte presné odôvodnenie nálezu nie je známe, je jasné, že rovnaký zásah už nebude do budúcna možný.

Ústavný súd SR svojím dnešným rozhodnutím potvrdil, že iniciatíva, ktorú EISi zašalo už pred piatimi rokmi bola viac ako opodstatnená. „Do súkromia slovenských občanov bolo roky protiústavne zasahované plošným sledovaním ich elektronickej komunikácie“ uviedol Ľubomír Lukič, právnik EISi, ktorý sa na písaní podania podieľal.

Rozhodnutie Ústavného súdu SR prišlo niekoľko mesiacov po tom ako európsku smernicu, ktorá ukladala tento zber údajov za protiústavnú vyhlásil ešte na jar 2014 Súdny dvor Európskej únie. Ústavný súd SR vtedy ihneď reagoval pozastavením zberu údajov predbežným opatrením, aby ho v zápätí dnes úplne zrušil.

• Tlačová správa Ústavného súdu
• Tlačová správa k predbežnému opatreniu
• Pozadie podania na Ústavný súd SR

V čase, keď vrcholia prípravy nového právneho rámca pre ochranu osobných údajov v Európskej únii, EDRi (European Digital Rights) – paneurópska inštitúcia združujúca organizácie pôsobiace v oblasti ochrany súkromia a občianskych práv – pripomína Európskej komisii sľub, ktorý dala európskym občanom.

Bývalá podpredsedníčka komisie, Viviane Reding, sľúbila v mene kolégia komisárov, že pripravovaná právna úprava zachová súčasný štandard ochrany osobných údajov aj v nadchádzajúcom digitálnom veku a že úroveň ochrany – tak, ako existuje v súčasnosti – neklesne pod túto „červenú líniu“. Aktuálny stav legislatívneho procesu však ukazuje, že smer, ktorým sa prípravy nového nariadenia uberajú, je v rozpore s týmto sľubom.

Z tohto dôvodu sa EISi rozhodlo pripojiť k iniciatíve EDRi, spolu s ďalšími 65 mimovládnymi organizáciami naprieč svetom. V otvorenom liste, adresovanom súčasnému predsedovi komisie – Jeanovi-Claudovi Junckerovi, organizácie vyzývajú na dodržanie tohto sľubu, vyjadrujúc svoje obavy z pripravovaných zmien a zdôrazňujúc dôležitosť vysokého štandardu ochrany osobných údajov, tak ako je nastavený od roku 1995. EDRi vo svojej analýze identifikovalo niekoľko problematických bodov navrhovanej úpravy (napr. princípy ochrany osobných údajov, práva subjektu údajov či nápravy v prípade porušenia), ktoré sú v rozpore so sľubom a ktoré nepochybne znížia úroveň ochrany osobných údajov. Otvorený list zakončuje otázka, či je komisia ochotná niesť zodpovednosť za porušenie svojho sľubu.„Robustná úprava ochrany dát v Európske únii býva často predmetom kritiky pre jej zložitosť a byrokratickosť. Napriek tomu, to čo je možné považovať za najväčší prínos súčasnej úpravy, a to jej vysoký štandard ochrany, je jedna z výsad, ktoré musia byť zachované i naďalej.“, hovorí Matej Gera, člen EISi. „Nadchádzajúce moderné technológie si síce vyžadujú nový prístup k ochrane dát, nemali by sme ale preto rezignovať na zachovaní tohto zlatého štandardu. Dúfame, že komisia svoj sľub dodrží“, dodáva. „Uvedená iniciatíva súvisí aj s tým, že právo na ochranu osobných údajov nie je samostatným, izolovaným právom od ostatných práv, ale má veľmi úzku väzbu najmä na právo na súkromie, o ktorého posilnenie v súvislosti s využívaním moderných technológií sa v poslednom čase usiluje nejedna organizácia“, poznamenal Ľubomír Lukič z EISi. Ďalšie zdroje:

• Otvorený list (EN)
• Data Protection – Broken Badly (analýza EDRi) (EN)
• Vyhlásenie Viviane Reding (EN)

EISi sa dnes pripojilo k medzinárodnej právnej kampani, ktorá umožňuje aj Slovákom požiadať britskú informačnú službu Government Communications Headquarters (GCHQ) o odhalenie či boli ilegálne sledovaní.

Platforma a právna kampaň boli spustené v reakcii na nedávne rozhodnutie súdu, ktoré potvrdilo, že GCHQ nezákonne získavala milióny súkromných komunikácií od americkej spravodajskej služby, National Security Agency (NSA), a to až do decembra 2014. Toto rozhodnutie umožňuje komukoľvek na svete zistiť, či záznamy o jeho osobe boli nezákonne zdieľané medzi NSA a GCHQ.

Jednotlivci, ktorí sa chcú zistiť či boli nelegálne sledovaní, sa môžu registrovať zadaním mena a priezviska na adrese: https://www.privacyinternational.org/?q=illegalspying

Privacy International, britská mimovládna organizácia stojaca za kampaňou, má v pláne zozbierať požiadavky z celého sveta a predložiť ich súdu, tzv. Investigatory Powers Tribunal. Tí, o ktorých sa zistí, že boli ilegálne sledovaní, môžu potom požadovať vymazanie svojich záznamov, vrátane e-mailov, telefonických záznamov a internetovej komunikácie. Vzhľadom na technické možnosti NSA a GCHQ, a skutočnosť, že obe agentúry zdieľajú informácie, ktoré zozbierali, je množstvo ľudí zasiahnutých nelegálnym sledovaním potenciálne neobmedzené.

Investigarotry Powers Tribunal, britský súdny orgán, ktorý má vo výlučnej kompetencii dohľad nad informačnými službami, rozhodol 6. februára, že zdieľanie informácií medzi Spojenými štátmi a Veľkou Britániou do decembra 2014 bolo nezákonné, pretože pravidlá upravujúce prístup Veľkej Británie k programom NSA – PRISM a UPSTREAM – boli tajné. Iba vďaka tomuto prípadu, ktorý sa opieral takmer výlučne o dokumenty odhalené Edwardom Snowdenom, sa dostali skutočnosti o zdieľaní informácii pod verejný dohľad.

Ide o historicky prvé rozhodnutie, kedy britský tribunál rozhodol v neprospech činnosti informačných a bezpečnostných služieb.

„Som rád, že i po už takmer dvoch rokoch od odhalení praktík informačných služieb tieto témy dominujú a spoločnosť sa voči ním nestala imúnnou.“, hovorí Matej Gera, člen EISi. „Bolo jasné, že náprava tak kolosálneho zlyhania informačných agentúr nebude jednoduchý ani rýchly proces. Vidíme však, že výsledky sa postupne dostavujú a rozhodnutie britského tribunálu predstavuje historicky prvý precedens vo Veľkej Británii v oblasti masového sledovania. Navyše, vďaka kampani Privacy International sa teraz môže úplne každý presvedčiť na vlastnej koži, či boli jeho údaje zdieľané medzi agentúrami a zistiť, že problém masového sledovania sa skutočne dotýka možno práve aj jeho“ dodal.

• Odkaz na kampaň

Ústavný súd SR v stredu pozastavil účinnosť ustanovení § 58 ods. 5 až ods. 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktoré doteraz prikazovali operátorom sledovať komunikáciu svojich užívateľov. Urobil tak v konaní, ktoré s pomocou 30 poslancov Národnej Rady SR iniciovala organizácia European Information Society Institute. Rozhodnutie bolo prijaté len pár týždňov potom ako Súdny dvor Európskej únie vyhlásil európsku smernicu, ktorá bola základom slovenskej úpravy, za úplne neplatnú pre rozpor s právom na súkromie a ochranu osobných údajov.

„Slovenskí operátori tak odteraz nielen že nemusia, ale priamo nesmú ďalej sledovať komunikáciu svojich užívateľov, ibažeby im to osobitne a jasne umožňoval zákon, napríklad na účely fakturácie“ uviedol Martin Husovec, právnik EISi. Žiadna z existujúcich výnimiek však neumožňuje také plošné sledovanie všetkých obyvateľov, ako to prikazovali napadnuté ustanovenia.

Pokial ide o údaje, ktoré boli uchované doposiaľ, operátori ich nateraz nemusia zmazať. Zároveň však vzniká otázka nakoľko môžu orgány verejnej moci o vydanie týchto doteraz uložených údajov naďalej žiadať. Situácia v tomto smere je veľmi nejasná. Na jednej strane Ústavný súd SR pozastavil účinnosť ustanovení umožňujúcich prístup k doteraz uloženým informáciám podľa zákona o elektronických komunikáciách. Zároveň však ponechal účinné paralelné ustanovenia v Trestnom poriadku a zákone o policajnom zbore. „Štátne orgány by mal byť preto skôr zdržanlivé v žiadostiach o tie najcitlivejšie údaje, pretože každá takáto žiadosť riskuje, že môže byť neskôr retrospektívne vyhodnotená ako nezakonný dôkaz“ dodal Husovec.

Napriek tomu, že výsledok očakávaného nálezu Ústavného súdu SR je čiastočne predvídateľný vzhľadom na záväzné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, pre dlhodobú budúcnosť ochrany súkromia na Slovensku, bude dôležitá každá drobnosť v jeho konečnom odôvodnení. Môžeme totiž očakávať historicky prvé rozhodnutie potvrdzujúce právo občanov na ich informačné sebaurčenie. Nález preto zásadne ovplyvní nie len budúcu podobu zberu metadát, ale aj celú ďalšiu možnosť legislatívnej aktivity slovenského parlamentu v oblasti monitorovania občanov štátom.

• Tlačová správa Ústavného súdu
• Názor EISi k rozsahu aplikovateľnosti rozhodnutia Digital Rights Ireland C-293/12 & C-594/12
• Pozadie podania na Ústavný súd SR

Ako sme už informovali, Súdny dvor Európskej únie tento mesiac v spojených veciach Digital Rights Ireland C-293/12 a C-594/12 vydal svoje historické rozhodnutie, ktorým zrušil tzv. smernicu o data retention, ktorá členským štátom EU predpisovala, aby prijali zákony, ktoré prikazujú operátorom plošne uchovanie prevádzkových a lokalizačných údajov o elektronickej komunikácii všetkých občanov. Vzhľadom na to, že pred Ústavným súdom SR prebieha v dnešných dňoch konanie o ústavnosti slovenskej transpozície, ktoré iniciovalo EISi, rozhodli sme sa pripraviť krátke stanovisko k dopadom rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.

V tomto vyhlásení chceme v prvom rade zaujať stanovisko k (i) otázke rozsahu aplikovateľnosti rozhodnutia SDEÚ vo veci Digital Rights Ireland C-293/12 a C-594/12 a poťažmo k rozsahu aplikovateľnosti Charty EÚ v konaní o ústavnosti slovenskej implementácie smernice pred ÚSSR, a tiež k (ii) otázke meritórneho obsahu rozhodnutia SDEÚ.

• Celé stanovisko (.pdf)
• Tlačová správa k rozhodnutiu SDEÚ
• Podrobné pozadie kauzy

Súdny dvor Európskej únie v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 dňa 08.04.2014 vydal rozhodnutie, ktorým zrušil tzv. smernicu o data retention, ktorá členským štátom EU predpisovala, aby prijali zákony, ktoré prikazujú operátorom plošne uchovanie prevádzkových a lokalizačných údajov o elektronickej komunikácii všetkých občanov.

 Súdny dvor EÚ uviedol, že smernica predstavuje rozsiahly a mimoriadne závažný zásah do základných práv na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov. Potvrdil tak stanovisko EISi, ktoré sa od počiatku dožadovalo zrušenia smernice. Podľa Ľubomíra Lukiča, právnika EISi, „jednou z najdôležitejších častí tohto rozhodnutia je keď Súdny dvor EÚ odmietol princíp uchovávania údajov všeobecne o všetkých osobách, ktoré používajú elektronické komunikačné prostriedky bez akéhokoľvek rozlíšenia, obmedzenia alebo výnimky v závislosti od cieľa boja proti závažným trestným činom“.

Na základe tohto rozhodnutia Súdneho dvora EÚ budú musieť členské štáty zmeniť svoju právnu úpravu, ktorá pôvodne transponovala smernicu. Pravo EÚ im totiž jej súčasnú podobu priamo zakazuje ako nesúladnú s Chartou základných práv EU. Znamená to, že v členských štátoch by sa mal aktivizovať zákonodarca, alebo na základe podaní Ústavne súdy ako negatívny zákonodarca.

Vďaka iniciatíve EISi na Slovensku už viac ako rok prebieha v rovnakej veci konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným sudom SR. „Ústavný súd bude musieť vychádzať z toho ako dnes rozhodol Súdny dvor EU, pretože je vďaka plnej harmonizácií ochrany osobných údajov viazaný unijným právom. To po dnešnom rozhodnutí zjavne zakazuje sledovanie občanov v podobe, ktorá dnes existuje v zákone o elektronických komunikáciach.“ uviedol Martin Husovec, právnik EISi.

„Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ spolu s predpokladaným rozhodnutím Ústavného súdu SR vytvára priestor pre nahradenie plošného uchovávania údajov o každom občanovi bez rozdielu obdobným režimom aký je pri odpočúvaní, a teda uchovávať prevádzkové a lokalizačné údaje by bolo možné iba na základe príkazu oprávneného orgánu, akým je napr. súd, prokurátor, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie,pričom by taktiež muselo ísť iba o závažnú trestnú činnosť“ uviedol Ľubomír Lukič, právnik EISi.

Ľubomír Lukič zároveň dodal „nie je vylúčené, že bude opätovný pokus o prijatie obdobnej smernice, avšak pre jej súladnosť s právom EÚ, najmä Chartou základných práv EÚ, sa jej tvorca bude musieť vysporiadať s jednotlivými „vadami“ zrušenej smernice vytýkanými Súdnym dvorom EÚ, a to najmä plošnosťou uchovávania údajov bez rozlišovania, absenciou objektívneho kritéria limitujúceho prístup orgánov k uchovaným údajom, relatívne vágne určenou dobou uchovávania, žiadnou prevenciou rizík zneužitia údajov, absenciou povinnosti uchovávať údaje v EÚ“.

Podporte nás poukázaním 2 % zo svojich daní, ktoré by inak pripadli štátu. Každá pomoc, hoci aj drobná, nám umožní pokračovať v našej práci. Aj Vaše rozhodnutie dokáže niečo zmeniť na Slovensku.

European Information Society Institute, o.z. (EISI) sa pripojilo k obrovskej medzinárodnej koalícii vyzývajúcej k posúdeniu súladu vnútroštátnych právnych predpisov a aktivít týkajúcich sa sledovania elektronickej komunikácie s  medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv.

EISI sa podpísalo pod súbor 13-tich kľúčových zásad proti nekontrolovanému sledovaniu, ktoré prvýkrát stanovili hodnotiaci rámec pre posúdenie praxe pri sledovaní elektronickej komunikácie v kontexte medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv (viac tu a tu).

Tieto zásady apelujú na dodržiavanie medzinárodnej úpravy ľudských práv, ktorá záväzne platí pre všetky štáty sveta, voči vládam v digitálnom veku. Zdôrazňujú silnejúci globálny konsenzus, že moderné sledovanie zašlo príliš ďaleko a je potrebné ho obmedziť.

Skupina mimovládnych organizácií oficiálne predstavila týchto 13 zásad minulý piatok v Ženeve na sprievodnej akcii 24. zasadnutia Rady pre ľudské práva. Tejto sprievodnej akcie, ktorá bola usporiadaná Stálou misiou Rakúska, Nemecka, Lichtenštajnska, Nórska, Švajčiarska a Maďarska, sa zúčastnila aj Navi Pillay, vysoká komisárka OSN pre ľudské práva a Frank La Rue, osobitný spravodajca OSN pre slobodu prejavu a názoru. Oficiálneho predstavenia 13 zásad sa zúčastnili zástupcovia  mimovládnych organizácií Privacy International,Electronic Frontier Foundation,Access,Human Rights Watch,Reporters Without Borders, Association for Progressive Communications, a  Center for Democracy and Technology

Navi Pillay, vysoká komisárka OSN pre ľudské práva, vo svojom úvodnom prejave na Rade OSN pre ľudské práva dňa 9. septembra uviedla:

„Zákony musia byť schvaľované tak aby riešili situáciu zásadného zásahu do súkromia jednotlivcov, ktorý je možný vďaka moderným komunikačným technológiám.“

Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva na sprievodnej akcii, na ktorej bolo oficiálne predstavených 13 zásah poukázala na skutočnosť, že:

„technologický pokrok predstavuje silný nástroj pre demokraciu, pretože umožňuje všetkým zapájať sa do spoločnosti, avšak zvyšujúce sa používanie tzv. data mining spravodajskými agentúrami zastiera tenkú čiaru medzi oprávneným sledovaním a svojvoľným masovým sledovaním.“

Frank La Rue, osobitný spravodajca OSN pre slobodu prejavu a názoru  zas jasne poukázal na prípad priameho vzťahu medzi sledovaním uskutočňovaným štátom, súkromím a slobodou prejavu v najnovšej správe pre Radu OSN pre ľudské práva:

„Právo na súkromie je často chápané ako základný predpoklad pre realizáciu práva na slobodu prejavu. Neoprávnené zasahovanie do súkromia jednotlivcov môžu priamo aj nepriamo obmedziť slobodný rozvoj a výmenu názorov. … Porušenie jedného práva môže byť ako príčinou tak aj dôsledkom porušenia iného práva. „

Vo svojom prejave na sprievodnej akcii, osobitný spravodajca OSN poznamenal:

„Predtým bolo sledovanie uskutočňované cielene, ale internet zmenil kontext tým, že poskytuje možnosť vykonávať hromadné sledovanie. To je nebezpečenstvo.“

Podľa Ľubomíra Lukiča, člena EISI:

„Je nevyhnutné stanoviť presné, jasné, striktné a proporcionálne pravidla sledovania elektronickej komunikácie a mechanizmy na kontrolu ich dodržiavania za účelom zabezpečenia najväčšej možnej ochrany súkromia jednotlivcov. Totiž  súkromie by nikdy nemalo byť potlačované na úkor bezpečnosti. V opačnom prípade sa môže z štátu právneho ľahko stáť štát policajný.“