Kategórie
Kyberbezpečnosť Uncategorized @sk

SS-ZĽPaS-blog

Happy Slapping

Happy Slapping, v doslovnom preklade znamená niečo ako „veselé fackovanie“, označuje natáčanie reálneho fyzického napadnutia nič netušiace obete. Spravidla sa jedná o útok na náhodne vybranú, „okoloidúci“ obeť, s ktorou nemá útočník žiadny špecifický vzťah. Jeden alebo viac útočníkov napadne obeť a ďalší z agresorov celý útok natáča na kameru alebo mobilný telefón. Motivácia páchateľov býva iná ako u kyberšikany. Cieľom je získať maximálne šokujúce „originály“, často čo najbrutálnejšie, ale autentické video, ktoré agresori zverejní na niektorom z portálov na zdieľanie videí a teší sa z rastúceho počtu prehratí. Dôsledky útokov môžu byť fatálne. Obstaranie takéhoto videa býva taktiež aj iniciačným rituálom pre prijatie do rôznych mladistvých skupín. Avšak natáčanie fyzického alebo sexuálneho útoku a jej následné zverejnenie môže byť prostriedkom k týraniu (kyber)šikanovanej obete.

Happy Slapping a trestné právo

V Slovenskej republike happy slappingové konanie nie je trestným činom, ale nie je ani beztrestné. Napr. situácie, kedy útočník z ničoho nič napadne tyčí okoloidúcu obeť, zatiaľ čo je natáčaný spolupáchateľom, a následne spolu umiestnia video na internet, môže byť posúdená pravdepodobne hneď ako niekoľko trestných činov: napr. ublíženie na zdraví (§ 155 TZ) (pri ochrnutí ai. podobnej ujme na zdraví), neprekazenia trestného činu (§ 341 TZ) a neoznámenia trestného činu (§ 340 TZ) (zo strany pomocníka), následne neposkytnutie pomoci (§ 177 TZ). Záležať bude vždy na konkrétnom priebehu konania. Do úvahy preto pripadá napr. aj podnecovanie k nenávisti voči skupine osôb alebo k obmedzovaniu ich práv a slobôd (§ 424 TZ), ohrozovanie mravnej výchovy mládeže (§ 211 TZ), schvaľovania trestného činu (§ 338 TZ), podnecovanie k trestnému činu (§ 337 TZ) ai. (Pri menej závažnom konaní pôjde najčastejšie o niektorý z priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu).

Niektoré európske štáty majú Happy Slapping priamo zakotvený vo svojích trestných kódexoch. Vo Francúzsku sa na happy slapping pozerá rovnako ako na trestný čin akým je  znásilnenie a hrozí zaň až 5 rokov väzenia.Vo Veľkej Británii bol taký zločin prvýkrát potrestaný až v roku 2008, kedy bola do väzenia na dva roky poslané dievča, ktorá na svoj ​​mobilný telefón natočila muža, ktorý bol jej komplicmi ubitý k smrti. Tento muž zomrel v nemocnici na následky natrhnutej sliznice. Komplici vo veku 19 a 17 rokov boli odsúdení na 7 a 6 rokov odňatia slobody. To bolo zároveň prvýkrát, kedy bol páchateľ (páchatelia) za takýto čin odsúdený na trest odňatia slobody.

Hrozby súvisiace so sociálnymi sieťami

Tento príspevok sa venuje najčastejším hrozbách vyskytujúcim sa na sociálnych sieťach, resp. súvisiacim priamo s nimi.

Kyberšikana

  • opakované a zámerné správanie, ktorého cieľom je vysmievať sa, ubližovať niekomu, ponižovať ho. 
  • Príklad: Video

Sexting

  • sa skladá zo slov „sex“ a „texting“.
  • Označuje zasielanie elektronických správ (sms, mms, e-mailov atď.) či zdieľanie materiálu s erotickým a sexuálnym podtextom.
  • Spravidla sa jedná predovšetkým o sexuálne orientované komentáre, odhalené fotografie a videá. 
  • Príklad: Video

Happy slapping

  • označuje natáčanie reálneho fyzického napadnutia nič netušiace obete
  • Príklad: Video

Cybergrooming

  • Väčšina prípadov sexuálneho zneužitia cez internet má však skôr podobu postupného budovania vzťahu a získavania si dôvery dieťaťa.
  • Tento postup sa označuje názvom grooming, podľa anglického výrazu „groom“ – pripraviť sa, upraviť sa.
  • Príklad: Video

Cyberstalking

  • nebezpečné prenasledovanie
  • je to také konanie, kedy sa páchateľ zameria na konkrétnu osobu, ktorú dlhodobo prenasleduje, obťažuje ju, vyhráža sa jej alebo jej blízkym osobám, a tým vo svojej obeti vyvoláva pocity strachu. 

Kybergrooming

Veľkým rizikom zoznamovania cez internet je nadviazanie kontaktu so sexuálnym agresorom. Pod falošnou identitou sa snaží získať si obeť a vylákať ju na stretnutie.

Väčšina prípadov sexuálneho zneužitia cez internet má však skôr podobu postupného budovania vzťahu a získavania si dôvery dieťaťa. Tento postup sa označuje názvom grooming, podľa anglického výrazu „groom“ – pripraviť sa, upraviť sa. Páchateľ groomingu sa upravuje do pozitívnej podoby – vydáva sa za najlepšieho kamaráta dieťaťa, a tak si ho získava pre svoje ciele.

Kybergroomingom teda je psychická manipulácia prostredníctvom moderných komunikačných technológií s cieľom získať dôveru obete, vylákať ju na osobné stretnutie a spravidla sexuálne zneužiť.

Agresor si na internete vytipuje zraniteľnú a ľahko dostupnú obeť. Signálom pre neho je práve veľké množstvo zverejnených osobných údajov, fotografie, ochota ku komunikácii s neznámymi, vysoká miera dôverčivosti, rýchle otváranie citlivých oblastí svojho života, aktuálne prežívanie sklamania a trápenia, osamelosť, ochota stretnúť sa po krátkej známosti, ľahké pristúpenie na podmienky stretnutia, ktoré nastaví páchateľ. Ten väčšinou oslovuje naraz veľké množstvo detí a hľadá také, ktoré prejavia záujem a vyhovujú jeho potrebám (blízkosť bydliska, malá kontrola zo strany rodičov, ale aj chýbajúce kamarátske vzťahy alebo problémy doma, ako napríklad prebiehajúci rozvod rodičov). S tými potom rozvíja komunikáciu ďalej, dokáže byť trpezlivý a budovať vzťah aj dlhý čas. Chce si dieťa získať tak, aby za ním prišlo dobrovoľne. O svojej identite môže, ale nemusí klamať, väčšinou postupne prizná, že je od dieťaťa starší, aj keď si môže vek prispôsobiť. Svoju stratégiu stavia na tom, že sa pre dieťa stane starším kamarátom, ochrancom, ponúka bezpečie a prijatie, ktoré môže dieťaťu doma alebo medzi rovesníkmi chýbať. 

Kybergroomer je spravidla sexuálny útočník zneužívajúci mobilných komunikačných nástrojov pre svoje ciele. Kybergroomerov nájdeme ako medzi mužmi, tak aj ženami. Väčšinou sa však jedná o muža. Kybergroomeri sú často všeobecne považovaní za pedofilov. Nemusia mať však vždy vyhranenú pedofilnú orientáciu. Môže ísť aj o takého útočníka, ktorý preferuje dospelých sexuálnych partnerov, ale pretože je v tomto smere neúspešný, obracaia sa na neplnoleté osoby ako na náhradné objekty. Od normálnej väčšinovej populácie sa zásadne osobnostne nelíši.

Termín kybergrooming  trestný zákon nepozná, nie je teda vymedzený ako trestný čin. Avšak pod tento postup môžu byť zahrnuté viacero trestných činov.

Známym príkladom kybergoomingu je kauza Pavla Hovorky (PH) z ČR. Ten sa zoznamoval s maloletými chlapcami na rôznych internetových zoznámkach a vystupoval aj ako sponzor detských domovov. Svoje obete lákal PH k sebe na vrátnicu (pracoval ako strážnik), kde ich pohlavne zneužíval. Pri odmietanie osobnej schôdzky PH svoje obete vydieral hrozbou zverejnenia fotografií, ktoré mu predtým chlapci sami dobrovoľne poslali, či šírením správ o ich údajnej homosexualite atď. PH bol obvinený z trestných činov sexuálneho zneužívania (§ 201 TZ), vydierania (§ 189 TZ), ohrozovania mravnej výchovy mládeže (§ 211 TZ), zvádzania k pohlavnému styku a znásilnenia (§199 TZ) a nakoniec odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody na 6,5 rokov vo väzení a bola mu nariadená sexuologická liečba.

Kybernetické prenasledovanie (cyberstalking)

Stalking čiže nebezpečné prenasledovanie je také konanie, kedy sa páchateľ zameria na konkrétnu osobu, ktorú dlhodobo prenasleduje, obťažuje ju, vyhráža sa jej alebo jej blízkym osobám, a tým vo svojej obeti vyvoláva pocity strachu. Zneužívaniu nových online a mobilných technológií na prenasledovanie sa označuje ako kyberstalking. Prenasledovanie býva tiež prostriedkom týrania v rámci šikanovania a kyberšikany. Stalking, na rozdiel od kyberšikany a happy slappingu, je zakotvený v trestnom zákone a je trestným činom (nebezpečné prenasledovanie, § 360a TZ).

V Slovenskej republike možno kyberstalking postihovať už od 1. septembra 2011 ako trestný čin. Páchateľovi hrozí trest odňatia slobody až na jeden rok. Stalker sa dopustí trestného činu nebezpečného prenasledovania, ak iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života tým, že:

a) sa vyhráža ublížením na zdraví alebo inou ujmou jemu alebo jemu blízkej osobe,

b) vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje,

c) ho kontaktuje prostredníctvom tretej osoby alebo elektronickej komunikačnej služby, písomne alebo inak proti jeho vôli,

d) zneužije jeho osobné údaje na účel získania osobného alebo iného kontaktu, alebo

e) ho inak obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života.

V prípade, ak sa takéhoto konania dopustí na chránenej osobe (dieťa, tehotná žena, osoba staršia ako 60 rokov, chorá osoba, a pod.), závažnejším spôsobom konania (napr. po dlhší čas, surovým alebo trýznivým spôsobom, násilím, na viacerých osobách atď.), z osobitného motívu (napr. z pomsty alebo so sexuálnym motívom, z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti, nenávisti pre sexuálnu orientáciu) alebo verejnesa trest zvyšuje na 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody.

Treba zdôrazniť, že trestný čin je spáchaný verejne aj vtedy, ak sa tak stane obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom, alebo pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.

Rovnako ako v každej inej oblasti života je dôležité uvedomiť si, že prevencia je najúčinnejšia obrana aj proti kyberstalkingu. Limitovanie zverejňovaných informácií o sebe na sociálnych sieťach a najmä premyslené zvažovanie, komu takéto informácie sprístupniť, môže často výrazne zabrániť cyberstalkingu.

Kyberšikana

Šikanovanie – opakované a zámerné správanie, ktorého cieľom je vysmievať sa, ubližovať niekomu, ponižovať ho. Agresor zneužíva svoju moc nad obeťou.

Pojem kyberšikana (niekedy sa používajú aj cudzie výrazy cyberbulling, kyber-mobbing, e-mobbing apod.) Predstavuje úmyselné urážky, vyhrážanie, zosmiešňovanie alebo obťažovania druhých prostredníctvom moderných informačno komunikačných prostriedkov väčšinou v dlhšom časovom období. Kyberšikana sa odohráva najmä na Internete (napr. prostredníctvom e-mailov, chatovacích aplikáci ako je ICQ, v sociálnych sieťach, na videách umiestnených na internetových portáloch, webových stránkach / blogoch) alebo prostredníctvom mobilného telefónu (napr. SMS správ alebo nepríjemnými telefonátmi).

Sociálne siete

Medzi dospievajúcimi stále obľúbenejšie sociálne siete sú ideálnym miestom pre nenápadnú aj úplne otvorenú kyberšikanu: zverejňovanie fotografií a videí bez vedomia obete, štipľavé komentovanie profilu obete a posielanie nadávok, vytesňovania zo skupiny rovesníkov ohováraním a urážkami. Ku kyberšikane môže tiež dôjsť vytvorenm falošného profilu niekoho iného s cieľom šikanovať a ponížiť ho

Videoportál (Ako sociálna sieť)
Najrôznejšie ponižujúce videá zvyčajne uzrú svetlo sveta na niektorom z portálov pre zdieľanie videí, kde je obeť kyberšikany zachytená na videu vystavená verejnému posmechu. Keď sa obeť o takom videu dozvie, má možnosť požadovať jeho zmazanie, a to u autora videa alebo u prevádzkovateľa videoprtálu.

Emaily a chaty (na sociálnych sieťach)

Posielanie výhražných emailov a správ, nevyžiadaných obrázkov (napr. pornografických), spamovanie, krádež heslá k emailu a jeho následné zneužitie – tak je možné zneužiť email alebo chat na šikanovanie. Emailová komunikácia zvyčajne prebieha medzi dvoma ľuďmi a kyberšikana tak je úplne súkromná. Chaty umožňujú komunikáciu aj v skupinách ľudí, v rámci ktorej môže agresor obeť ponižovať, urážať alebo ju vytesniť zo skupiny diskutujúcich.

Páchateľ často jedna anonymne, takže obeť netuší, od koho útok pochádza. Práve v prípade kyberšikany medzi deťmi a dospievajúcimi sa väčšina obete a páchateľov navzájom poznajú v „reálnom“ svete. Takmer vždy majú obete podozrenie, kto by sa mohol za útokom skrývať. Kyberšikanu väčšinou páchajú ľudia z okolia obete: zo školy, zo sídliska, z rovnakej dediny alebo napr. etnickej komunity. Prípady kyberšikany medzi úplne neznámymi ľuďmi nie sú príliš časté.

Znaky rozlišujúce kyberšikanu od šikany:

  • Časová neobmedzenosť – Kyberšikana nekonči po škole alebo po práci. Páchatelia kyberšikany môžu útočiť kedykoľvek cez Internet alebo prostredníctvom mobilu, a tak je obeť prenasledovaná aj doma.
  • Priestorová neobmedzenosť – Kyberšikana sa neobmedzuje len na priestory triedy alebo školský dvor: kyberšikana prostredníctvom mobilných telefónov a internetu prenasleduje dieťa aj v jeho domove, ktoré tak nemá pred elektronickými útokmi úniku.
  • Veľkosť publika a rýchlosť šírenia – S tým, ako ľahko sa na internete šíri digitálny obsah, je jednoduché rozšíriť aj fotografiu, video alebo text, ktorý niekoho ponižuje, šíri o ňom nepravdivé alebo popudlivé informácie. Najľahšie je to v sociálnych sieťach, na portáloch pre zdieľanie videí a verejných chatoch, kde má k takým materiálom prístup každý užívateľ internetu. U rozvinutých kyberšikán dochádza k verejnému hlasovaniu, petíciám, masovým komentárom na úkor obete. S počtom divákov úmerne narastá aj frustrácia obeti. Preto býva rozsah kyberšikany omnoho väčší, než u šikanovania. Obsah, na ktorý sa už dávno zabudlo, sa môže kedykoľvek znovu objaviť na verejnosti a pre obeť je tak aj po rokoch oveľa ťažšie celú nepríjemnou záležitosťou prekonať.
  • Anonymita – Páchatelia sa sami cítia bezpečnejšie a menej si uvedomujú, čo ich správanie spôsobuje, keďže nevidia reakciu svojej obete. U obete prispieva anonymita páchateľa k ešte väčšej podozrievavosti, neistote a strachu – nevie, voči komu sa má brániť, nevie, odkiaľ príde ďalší útok, páchateľom môže byť ktokoľvek.
  • Identita páchateľa a obete – Ku kybernetickému šikanovaniu môže dochádzať tak medzi rovesníkmi (napr. medzi kamarátmi alebo spolužiakmi) ako aj medzi rozdielnymi generáciami (napr. medzi žiakmi a učiteľmi). Vek alebo vzhľad pritom nezohráva žiadnu úlohu. Páchateľ kyberšikany si totiž môže vybudovať novú elektronickú identitu, ktorá sa ale často veľmi líši od tej skutočnej. Páchateľ nemusí mať jednu virtuálnych identitu / profil, ale môže ich mať viacero, ktoré sa môžu navonok podporovať pri páchaní kyberšikany na určitej obeti.
  • Rozpoznateľnosť – Na rozdiel od klasického šikanovania páchateľ a obeť nie sú v priamom kontakte. Po kybernetickom šikanovaní nezostávajú viditeľné stopy fyzického ublíženia (zranenia, modriny, poškodené oblečenie a pod.). Môže preto zostať svojmu okoliu dlho skrytá. Napriek tomu pôsobí zranenia nemenej vážne a ťažko liečiteľné (napr. úzkostné poruchy, posttraumatické poruchy, deformuje rozvoj sociálnych a morálnych kompetencií). Preto je dôležité rozvíjať citlivosť voči signálom elektronického násilia medzi žiakmi a nepodceňovať ich.

Stava sa, že sa niekto stane páchateľom kyberšikany neúmyselne: nedomýšľa dôsledky svojho konania, unáhlene zverejni fotky, urazí niekoho alebo si neuvedomí, čo môže pre druhého znamenať nemiestny vtip. Pretože páchateľ takýchto činov nevidí reakciu obete, často ani nezisti, čo svojimi zraňujúcími slovami alebo fotkami spôsobil.

Ak si obeťou kyberšikany, čo môžeš urobiť.

Okamžitá reakcia

Akékoľvek šikanovanie riešte okamžite. Čím dlhšie situáciu nechávate tak, tým sa môže zhoršovať a jej následky môžu byť závažnejšie. V prvom rade dajte vedieť páchateľovi, že vám jeho správanie vadí a ak s tým neprestane, podniknete ďalšie kroky. Ďalej však s páchateľom nekomunikujte, nič mu nevysvetľujte, nepresviedčajte ho – práve vaša reakcia je to, čo by chcel vidieť.

Nereaguj, neodpovedaj a zablokuj agresora

Nereaguj a neodpovedaj agresorovi, lebo konštruktívna debata nie je účinná akokoľvek by si argumentoval. Čím viac sa budeš snažiť vyjednávať, argumentovať a dávať veci na pravú mieru, tým viac sa agresor bude na tom zabávať a svoje konanie stupňovať.

U väčšiny poskytovateľov sociálnych sietí a ďalších internetových služieb máš možnosť zablokovať alebo nahlásiť každého, kto ťa obťažuje alebo sa chová nevhodne.

Na Facebooku je dobré nastaviť zdieľanie informácií len s priateľmi. Nepríjemného užívateľa potom stačí vyškrtnúť zo zoznamu priateľov. Nevhodné komentáre navyše môžeš jediným kliknutím nahlásiť.

Ak ťa niekto naozaj vytrvalo obťažuje, posledným východiskom je zmena čísla ICQ, vytvorenie
nového profilu na Facebooku alebo zmena čísla mobilného telefónu.

Zaistiť dôkazy

Uchovaj si kompromitujúce materiály a správy ako dôkaz, pretože technicky je možné vypátrať a usvedčiť páchateľa, aj keď si kompromitujúce materiály agresor vymaže a odstráni z počítača. Niekedy obeť kyberšikany sa môže sama snažiť zahladiť všetky stopy, aby jej nič nepripomínalo chvíle poníženie. Je ale dôležité uchovať možné dôkazy pre neskoršie použitie pri vyšetrovaní kyberšikany (e-maily, sms, dehonestujúce weby, profily, chaty atp.).

Blokovanie a nahlasovanie

V mailovej alebo chatovej komunikácii môžete nastaviť blokovanie správ od osoby, ktorá Vás šikanuje. Na sociálnych sieťach môžete nahlásiť obťažovanie správcovi stránky. Môžete sa tiež obrátiť na školu, ak sa kyberšikanovanie deje medzi spolužiakmi, na školského psychológa, na Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, kde sú pracovníci vyškolení na riešenie šikanovania alebo na Políciu SR.
Ak riešite na urážajúci alebo falošný profil na sociálnej sieti, požiadajte správcu o jeho zmazanie, mnoho služieb ponúka špeciálne nahlasovacie ikony. Často sa ale jedná o zdĺhavý proces, poskytovatelia služieb musia overovať pravdivosť a oprávnenosť hlásenia.

Tieto tipy vám pomôžu brániť sa proti kyberšikane a zachovať si bezpečnosť online:

Musíš byť opatrný a dobre si premyslieť pri vytváraní profilu, čo všetko tam o sebe prezradíš, aké fotky tam dáš, koho si „priberieš“ do priateľov. Neuvádzajte online zbytočne veľa svojich osobných údajov. Myslite na to, že akékoľvek osobné informácie (ako napr. informácie o vašej rasovej alebo národnostnej príslušnosti, o vašom zdravotnom stave, vašom intímnom živote, prístupové heslá ku kontám a profilom, telefónne číslo), vaše fotografie alebo videá môže páchateľ využiť na to, aby vás kontaktoval alebo vás zosmiešnil, vyhrážal sa vám alebo vás vydieral. Dobre si preto rozmyslite, čo na internete zverejníte a tiež aj to, komu inému dávate tieto údaje k dispozícii.

Nikomu neprezrádzajte svoje heslá.

Rešpektujte názory iných ľudí – i keď s niekým nesúhlasíte, neznamená to, že ho musíte urážať alebo znevažovať.

Z času na čas skúste zadať do vyhľadávača Google svoje meno. Tak zistíte, aké informácie o vás sú verejne prístupné online a čo sa môže zobrazovať iným používateľom. Ak sa vám výsledok nepáči, môžete ho zmeniť.

Povedzte o tom rodičom alebo dospelému, ktorému dôverujete, napríklad učiteľovi.

Nerozširujte správy a videá, ktorých cieľom je kyberšikana – pomáhate tým páchateľovi kyberšikany.

Kyberšikanovanie nie je správne a môže niekomu veľmi ublížiť. Dobre si rozmyslite, čo na internete robíte, či už zo zábavy, z hnevu alebo túžby po pomste. To, čo sa Vám zdá ako maličkosť, môže ten druhý prežívať ako silné zranenie. Ak sa niekomu na internete vysmievate, nadávate mu alebo sa mu vyhrážate, tak ste Vy sami tými, kto „kyberšikanuje“. Myslite na to, že niektoré činy sa už nedajú vymazať alebo vziať späť. Ak ubližujete, raz Vás to môže mrzieť a môžete sa neskôr za svoje správanie cítiť trápne, vinu a môžete za svoje konanie niesť právnu zodpovednosť.

Ak si všimnete, že niekto sa niekomu prostredníctvom internetu posmieva, ponižuje ho a tak mu ubližujem, nezostaňte ticho. Pomôžte obeti, zastaňte sa jej, povedzte niekomu dospelému o kyberšikanovaní. Aj Vy môžete byť tými, ktorí zabránia ubližovaniu, násiliu a nespravodlivosti. Ak páchateľ vidí, že obeť nie je sama, tak často so svojím správaním prestane.

Kyberšikana a zákon

Šikana aj jej nová forma – kyberšikana – ako taká nie je nezákonná. Napriek tomu ale mnoho prejavov kyberšikany môže napĺňať podstatu trestných činov, existuje preto možnosť použiť na jej riešenie právne nástroje.

Kyberšikana obdobne ako šikanovanie síce nie je sama o sebe trestným činom ani priestupkom, ale jej prejavy môžu napĺňať skutkovú podstatu napr. týchto trestných činov:

•    Nebezpečné prenasledovanie (stalking, § 360a TZ) – napr. dlhodobé prenasledovanie takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o  život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu  života

•    Účasť na samovražde (§ 154 TZ) – napr. úmyselné utvrdzovanie obete v úmysle vykonať samovraždu.

•    Porušovanie tajomstva prepravovaných správ (§ 196 TZ) – napr. zachytenie e-mailu predtým, než sa s ním môže adresát zoznámiť.

•    Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy (§ 377 TZ) – napr. zverejnenie e-mailovej komunikácie z počítača obete.

•    Ohováranie (§ 373 TZ) – napr. vytvorenie webových stránok zosmiešňujúcich obeť prostredníctvom vedomého uvádzania nepravdivých informácií, ktoré môžu obeť vážne poškodiť;.

•    Ohrozovanie mravnosti (§ 371, 372 TZ) – napr. zasielanie pornografických videí osobe mladšej ako 18 rokov.

•    Poškodzovanie cudzích práv (§ 376, 377 TZ) – napr. páchateľ uvedie obeť do omylu vydávaním sa pri chatovaní za inú osobu a spôsobí jej tým vážnu, nemajetkovú ujmu (napr. v rodinných vzťahoch).

•    Výroba a šírenie detskej pornografie (§ 368 a 36 TZ) – napr. preposlanie MMS s fotografiou nahej osoby mladšie ako 18 rokov predstierajúcej sexuálny styk; napr. presvedčiť obeť mladšiu ako 18 rokov nechať sa fotiť v sexuálne dráždivých polohách.

•    Nebezpečné vyhrážanie (§ 360 TZ) – napr. zasielanie výhražných SMS spôsobilých vzbudiť dôvodnú obavu obete o jej život.

•    Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií (§ 247 TZ) – napr. získanie prístupu k profilu na sociálnej sieti obete prelomením jej hesla a následná zmena jeho obsahu; napr. „kamarát“ obete zist jej heslo k počítaču s úmyslom vymazať dáta na ňom uložené.

•    Vydieranie (§ 189 TZ) – napr. páchateľ núti obeť k šikanovanie ďalšie osoby pod hrozbou zverejnenia chúlostivých fotografií obete.

•    Poškodzovanie cudzej veci (§ 245 TZ) – napr. úmyselné poškodenie mobilu obete zaslaním vírusu.

•    Nátlak (§ 192 TZ) – páchateľ napr. zneužíva strachu obete a k niečomu ju núti, a to bez vyhrážky násilím.

•    Šírenie toxikománie (§ 174 TZ) –napr. výsmešné poznámky na sociálnych sieťach o drogovej abstinencii obete v úmysle ju podnecovať k zneužívaniu návykovej látky alebo zvádzať k tomu obeť (nevzťahuje sa na alkohol).

•    Podvod (§ 221 TZ) – napr. páchateľ sa na sociálnej sieti vydáva za inú osobu s úmyslom vylákať od obete peniaze.

•    rodičia sa pri zanedbávaní výchovy (túlanie, ponocovanie, asociálne správanie) dopúšťajú trestného činu ohrozovania mravnej výchovy, ak svojmu dieťaťu umožňujú viesť záhaľčivý alebo nemravný život a je možné ich pri dokázaní činu odsúdiť

Pokiaľ k šikanovaniu dochádza v priebehu vyučovanianesie plnú zodpovednosť za vzniknutú ujmu školské zariadenie a jeho zriaďovateľ. Rodič preto môže požadovať náhradu škody na veciach, aj na zdraví.


Pedagóg ako obeť kyberšikany

Aj učitelia sa môžu ľahko stať obeťami kyberšikany: čoraz viac pedagógov sa stretáva s obťažovaním zo strany žiakov agresívnymi alebo urážlivými SMS správami alebo urážkami na Internete. Dospievajúci často počas vyučovania učiteľa filmujú mobilnými telefónmi a nahrávky „zo srandy“ zverejňujú na Internete. Dotknutí učitelia zistia často až oveľa neskôr, že poslúžili na pobavenie širokému publiku.

Keď takéto prípady vyjdú najavo, šikanovaný učiteľ sa samozrejme cíti veľmi ponížený. Takéto situácie predstavujú veľkú psychickú záťaž, napriek tomu väčšina obetí mlčí: napr. preto, že často nemajú podporu kolegov alebo vedenia školy. Je dôležité postaviť sa k problému čelom, aktívne sa snažiť hovoriť s rodinou, známymi, kolegami a pod. A podľa okolností vyhľadať aj odbornú pomoc napr. psychológa.  Ajpre pedagóga platia základné odporúčania: uchovávajte dôkazy, blokujte agresorov a nahláste šikanujúci obsah a požadujte jeho stiahnutie.

Vo väčšine prípadov kyberšikany namierenej proti učiteľom navyše dochádza k porušovaniu zákona. Natáčať alebo fotografovať niekoho bez jeho súhlasu totiž zákon zakazuje, hoci sa o nezákonnosti natáčanie učiteľov pri výučbe niekedy diskutuje. Výklad je ale celkom jednoznačný v situáciách kedy je nahrávka alebo fotografie nasnímané alebo zostrihané tak, že učiteľa zosmiešňuje, a následne zverejnená: ide o porušenie ustanovení o ochrane osobnosti. V takýchto prípadoch môže zobrazovaná osoba požadovať zmazanie zverejneného materiálu (napr. od prevádzkovateľa webovej stránky).

Ak sa učiteľ stane obeťou kyberšikany, neznamená to nutne zlyhania v jeho pedagogickej úlohe alebo absenciu prirodzenej autority.

  1. Nové pravidlá sociálnej siete Facebook – obsah
  2. Sexting
  3. Sociálna sieť FB – Hoax
  4. Štatistiky sociálnych sietí od Digital Insights

Nové pravidlá sociálnej siete Facebook – obsah

Často diskutovanou témou sú zmeny v pravidlách sociálnej siete Facebook – Vyhlásenie o právach a povinnostiach (ďalej len „SRR“).Asi najdôležitejšia zmena sa dotýka definície pojmu obsah. Podľa nových SRR je obsahom  čokoľvek, čo vy alebo iní používatelia zverejňujete, poskytujete alebo zdieľate použitím služieb Facebooku. Novou definíciou obsahu dôjde k zväčšeniu  množiny údajov, ktoré spadajú pod tento pojem. Nejde totiž už len o údaje, ktoré boli používateľmi  priamo  zaslané (ang. post) na Facebook (v zmysle pôvodnej definície pojmu obsah v SRR) , ale aj o údaje  poskytnuté  a zdieľané  použitím (služieb) Facebooku. Takéto poskytnuté a zdieľané údaje použitím (služieb) Facebooku môžu mať mnohokrát  pre používateľa skrytejší charakter a nemusí si vôbec uvedomovať, že aj tieto údaje sú poskytované Facebooku pri používaní jeho služieb, a teda môže dôjsť k väčšiemu zásahu do práva  súkromie v dôsledku zneužitia nevedomosti používateľov, resp. ich menšej opatrnosti.  Obsahom budú už napr. aj údaje (informácie v zmysle SRR),  ktoré zasiela mobilná aplikácia Facebooku pri jej používaní, pričom užívateľ mnohokrát pri jej inštalovaní nečíta k akým údajom dáva tejto aplikácií prístup a teda nie je si plne vedomý toho čo všetko prostredníctvom tejto aplikácie bude Facebooku poskytované, napr. údaje o polohe, hovoroch, zoznam aplikácií nainštalovaných v mobilnom telefóne. Tieto poskytované údaje sa môžu mnohokrát týkať práve činností používateľov na Facebooku a na mobile, tým pádom ich bude môcť zaradiť aj pod definíciou informácie podľa SRR. Čiže aktuálne môže dôjsť k čiastočnému prekrývaniu sa pojmu informácie a obsah čo podľa starých SRR nebolo možné,  nakoľko  údaje patriace  pod pojem  informácie boli  vyňaté  z pojmu  obsah. To je pravdepodobne aj dôvodom prečo bol v definícií pojmu obsah v starých SRR vynechaný dovetok „čo nespadá pod definíciu informácie“.

V konečnom  dôsledku  však  Facebook  nezíska viac  údajov o používateľoch  ako  mal  doteraz,  akurát  v prípadoch kde mohol používať alebo spracovávať údaje tvoriace len obsah, bude tento rozsah údajov rozšírený, čím dôjde k  väčšej použiteľnosti údajov používateľov Facebookom.

Často diskutovaná otázka vlastníctva obsahu, na ktorý sa vzťahujú práva duševného vlastníctva a jeho použitia je v nových SRR zakotvená tak, že používatelia vlastnia všetok obsah a informácie, ktoré zverejňujú na Facebooku. Tiež môžu pomocou nastavení kontrolovať, ako je obsah zdieľaný. V skutočnosti to nie je nič nové oproti existujúcim podmienkam. Používateľ poskytne Facebooku nevýhradnú, neprenosnú, sub-licencovanú, celosvetovo platnú licenciu k používaniu akýkoľvek obsahu, ktorý pridal na Facebook alebo s jeho súvislosťou. Jediný významný rozdiel je, že používatelia budú mať väčšiu kontrolu nad tým, ako je ich obsah zdieľaný. V tom im pomôžu nastavenia ochranu osobných údajov.

Zároveň si treba uvedomiť, že Facebook o svojich používateľoch neustále zbiera a využíva súkromné informácie bez ohľadu na to, či to vytvárajú nejaký obsah, teda či sú na tejto sociálnej siete aktívny. Keď používatelia používajú Facebook, alebo keď beží Facebook, umožňujú tak Facebooku sledovať užívateľská prehliadanie webu, rovnako ako aj získavanie informácií zo svojho mobilného telefónu.

Sexting

Sexting je pomerne nový fenomén, ktorý je spojený s využívaním informačných a komunikačných technológií mladistvými a deťmi, ale aj dospelými.

Pojem sexting sa skladá zo slov „sex“ a „texting“. Označuje zasielanie elektronických správ (sms, mms, e-mailov atď.) či zdieľanie materiálu s erotickým a sexuálnym podtextom. Spravidla sa jedná predovšetkým o sexuálne orientované komentáre, odhalené fotografie a videá. Mladí ľudia túžiaci po sláve hrdo odosielajú svoje fotografie a videá s očakávaním obdivu. Neuvedomujú si však, že sa vystavujú vysokému riziku vydierania, zneužívania a verejného posmechu. Takéto fotografie môžu byť v budúcnosti prostriedkom k nátlaku či k zosmiešneniu, môžu nafotenú osobu alebo jemu blízke osoby ohroziť v budúcich vzťahoch či pri hľadaní si zamestnania. Sexting prebieha najčastejšie medzi rovesníkmi, výnimkou ale nie je ani cielené zasielanie odhalených fotografií neznámym ľuďom (z chatu, zoznamky) za odplatu.

Riziká sextingu

Sexting predstavuje veľmi rizikové správanie, a to hneď z niekoľkých dôvodov:
1. Potenciálnym útočníkom sa dáva k dispozícii citlivý materiál, ktorý môžu zneužiť.
2. Tento materiál môže na internete kolovať niekoľko rokov, alebo môže byť použitý za niekoľko rokov od svojho vzniku.

3. Obeť sextingu môže byť vystavená sexuálnemu obťažovaniu či sexuálnym útokov.
4. Šíritelia sextingu sa môžu stať páchateľom priestupku či trestného činu (šírenie detskej pornografie, ohrozovania mravnej výchovy mládeže a pod.)

Sexting a právo

Materiály zhotovené v rámci sextingu sa často radia do tzv. Detskej pornografie. Tá sa definuje ako pornografia, v ktorej sú zobrazené deti ako sexuálne aktéri alebo objekty (súlož, masturbácia, nahota atď.) (keď nie je možné určiť vek dieťaťa, tak sa za dieťa považuje aj ten, kto tak vyzerá). Sexting teda podporuje šírenie detskej pornografie, ktorá je celosvetovo zakázaná.

Je dôležité upozorniť, že dieťa je podľa trestného zákona osoba mladšia ako 18 rokov (nie 15!). Osoby staršie ako 15 rokov môžu mať „legálne“ sex (nedopúšťajú sa trestného činu). Nesmú sa pri tom však fotografovať, natáčať alebo dokonca viesť denník (do 18 rokov). Potom by sa mohlo jednať o výrobu a držanie detskej pornografie.

Právne reštrikcie neberú ohľad na skutočnú vôľu osôb, ktoré majú chrániť. Nepriznávajú osobám mladším ako 18 rokov právo rozhodovať o tom, či chcú byť pornograficky zobrazené, dokonca ani právo, aby sa samy zobrazili spôsobom, ktorý možno označiť ako pornografický.

Každý prípad sextingu treba posudzovať individuálne, niektoré prípady sú vyhodnotené ako priestupok, iné ako trestný čin (záleží na viacerých faktoroch napr. na druhu fotografií a spôsobu ich obstaranie), u mladistvých osôb môže byť sexting považovaný za trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže (§ 211 TZ). Akékoľvek zneužívanie detí na výrobu pornografických materiálov je trestné rovnako ako aj šírenie alebo vlastnenie takýchto materiálov.

Niektoré prípady sextingu možno tiež riešiť aj občianskoprávnou cestou.

Sexting sa často stáva prostriedkom pre vydieranie detí v rámci tzv. Kybergroomingu.

V niektorých krajinách je sexting tvrdo postihovaný, napr. v USA je trestným činom – mladiství odosielajúci sexuálne orientovaní sa stávajú sexuálnymi delikventmi s trvalým záznamom.

Sociálna sieť FB – Hoax

V posledných dňoch sa na sociálnej sieti Facebook objavuje nasledujúci oznam:

OZNAM … pre istotu dávam všetkým na vedomie ….. V reakcii na novú politiku FB vás informujem, že všetky moje osobné údaje, články, obrázky, fotografie, videá, atď., Sú predmetom mojich autorských práv (v súlade s Bernským dohovorom).
Pre komerčné využitie všetkých vyššie uvedených predmetov autorského práva je v danom prípade vyžadovaný môj písomný súhlas!
FB je teraz verejná spoločnosť. Preto sa všetkým používateľom sociálnej siete odporúča umiestniť na svojich stránkach podobné „oznámenie o súkromí“, inak (ak toto oznámenie nebolo na internetových stránkach aspoň raz zverejnené), je automaticky umožnené využívať vaše osobné údaje, vaše fotografie a informácie uverejnené v správach na stránkach vášho profilu.

Každý, kto číta tento text, ho môže skopírovať na svoj profil na FB. Vďaka tomu budete chránení autorským zákonom.
Touto správou informujem Facebook o tom, že šírenie, kopírovanie, využívanie mojich osobných údajov, alebo akejkoľvek inej akcie vo vzťahu k môjmu profilu na sociálnej sieti je bez môjho povolenia zakázané. Tento zákaz sa vzťahuje aj na zamestnancov, študentov, agentov alebo akýkoľvek iný personál, ktorý je týmto alebo iným spôsobom zmluvne spojený s Facebookom

Vyššie uvedený text je HOAX. Každý používateľ sociálnej siete Facebook je povinný sa riadiť Podmienkami používania, s ktorými súhlasili pri registrácii do tejto sociálnej siete. Akékoľvek  ďalšie texty nie je možné považovať za doplnenie pravidiel medzi Vami a sociálnou sieťou Facebook. A ak s týmito pravidlami nesúhlasíte, máte právo sociálnu sieť Facebook nepoužívať.

Štatistiky sociálnych sietí od Digital Insights

Ak vás zaujímajú štatistiky používania sociálnych sietí, tak nasledujúca infografika od spoločnosti Digital Insights je určená práve pre vás.

social media 2014

Vydanie publikácie – NEbezpečie sociálnych sietí

V rámci projektu sme vydali publikáciu o základných ľudských právach a slobodách v sociálnych sieťach. Publikácia dostala názov NEbezpečie sociálnych sietí a môžte si ju bezplatne stiahnúť na tejto adrese:

KNIHA – NEbezpečie sociálnych sietí

Kategórie
Kyberbezpečnosť Sociálne siete verzus základné ľudské práva a slobody Uncategorized @sk

SS-ZĽPaS-prieskum

V rámci projektu sme vykonali prieskum medzi žiakmi základných a stredných škôl. Spolu nám odpovedalo 260 respodentov.

Vlastný prieskum

Získavanie informácií o iných ľudoch (napr. pozeranie si fotografií osoby,
ktorú poznáte iba podľa mena alebo ste ju práve spoznali; zistiť, či
je daná osoba vo vzťahu, koľko má rokov )
15356 %
Informovanie o aktualitách zo svojho života (zdieľanie fotiek,momentiek,
polohy, …)
9033 %
Na zverejnenie urážlivých komentárov a statusov124 %
Ako prostriedok pomsty alebo poškodenia niekomu114 %
Nadväzovanie kontaktov, známosti, priateľov16360 %
Iné5018 %
Kategórie
Inovácie Uncategorized @sk

Občianska poradňa

Ľudia sa na nás často obracajú s rôznymi právnymi otázkami týkajúcimi sa najmä ochrany ich súkromia, autorských práv, či spotrebiteľských problémov. Na tomto mieste sa snažíme zbierať typizované odpovede na Vaše najčastejšie kladené otázky. Nové otázky nám môžete položiť tu.

Občianska poradňa – FAQ

Kategórie
Súkromie Uncategorized @sk

Podľa návrhu zákona majú pokladne identifikovať aj konkrétnych zákazníkov. Je to v rozpore s EÚ právom na ochranu osobných údajov

Finančná správa SR predložila do NRSR novelu zákona, ktorý by mal meniť fungovanie a používanie systému eKasa. Podľa návrhu ma byť s bločkom identifikovaný aj zákazník a jeho nákup.  

Novela zákona totiž predpokladá plošné zasielanie pokladničných blokov v reálnom čase do informačných systémov finančnej správy. Štát si od toho sľubuje zefektívnenie výberu daní v kontexte predchádzaniu daňových podvodov. Podľa právnej analýzy EISi, predkladaná Novela nie je v súlade s právom na ochranu osobných údajov, konkrétne so o všeobecným nariadením o ochrane osobných údajov (GDPR). 

 „Už v minulosti sme poukazovali na niektoré zákony, ktoré podľa nášho názoru nedostatočne reflektovali záväzok štátu chrániť osobné údaje dotknutých osôb. Diskutovaná Novela zákona o eKase je problematická z hľadiska viacerých aspektov GDPR. Azda za najväčší považujeme rozsah spracúvaných osobných údajov. Domnievame sa, že nie je nevyhnutné, aby štát poznal konkrétne položky nákupu identifikovaných kupujúcich. Toto je výrazný zásah do práva na ochranu osobných údajov spotrebiteľov a existujú aj menej invazívne riešenia na účely prevencie daňových podvodov,“ uvádza Matúš Mesarčík, spolupracovník EISi v oblasti ochrany osobných údajov. 

„Veríme, že právna analýza EISi poslúži k odstráneniu zjavných chýb v legislatívnom procese. Štát naozaj nemá dôvod vedieť čo, kde a za koľko si bežný občan nakupuje každý deň. Navyše, návrh v súčasnej podobne povedie k zodpovednosti Slovenskej republiky za porušenie práva EÚ a nebude aj tak uplatniteľný v zamýšľanom rozsahu“, dodal Martin Husovec, člen správnej rady EISi. 

Kategórie
Inovácie Uncategorized @sk

Otvorenie verejnej diskusie k Pravidlám alternatívneho riešenia sporov (ADR)

Správca slovenskej národnej domény „.sk“ spoločnosť SK-NIC, a.s. v spolupráci s Úradom priemyselného vlastníctva SR a mimovládnou organizáciou European Information Society Institute (EISi), dňa 06.05.2016 otvorili verejnú diskusiu k Pravidlám alternatívneho riešenia sporov (ADR), ktoré začnú k platiť po spustení nového systému a pravidiel registrácie domén .sk od januára 2017.

Odborná verejnosť môže týmto spôsobom do 23.05.2016 vyjadriť k pravidlám svoj názor, resp. napísať svoje pripomienky.

Cieľom riešenia sporov podľa pravidiel ADR je umožniť rýchle riešenie sporov o domény .sk s dôrazom na kvalitu, nestrannosť, transparentnosť a spravodlivosť. Riešenie sporov podľa pravidiel ADR však nie je rozhodcovským konaním a nie je ani prekážkou brániacou ktorejkoľvek strane obrátiť sa s príslušným návrhom týkajúcim sa Domény na príslušný súd. Zastrešovať a koordinovať činnosť expertov rozhodujúcich spory podľa pravidiel ADR pre doménu .sk bude EISi prostredníctvom svojej zložky – Arbitrážne centrum pre alternatívne riešenie doménových sporov.

Verejná diskusia je prístupná prostredníctvom verejne dostupného formulára.

Kategórie
Slobody Uncategorized @sk

EISi predstavilo projekt „Digitálna verejná správa a ľudské práva“, vydalo voľne dostupnú publikáciu

V decembri EISi predstavilo svoj projekt pod názvom „Digitálna verejná správa a ľudské práva“. V spolupráci s Ústavom práva informačných technológii a duševného vlastníctva,, EISi usporiadalo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave dňa 18.12. prednášku, na ktorej predstavilo výsledky projektu a jeho výstupy širokej verejnosti. 

 Projekt sa zameriava na otázky spojené s e-Governmentom a dodržiavaním základných práv občanov. Pri elektronizácii verejnej správy sa nie vždy myslí na základné právo občanov, pritom nie je vylúčené, že nesprávna forma elektronizácie môže porušiť niektoré práva občanov. Občania môžu byť ako dôsledok nesprávnych technologických postupov postavení mimo novú digitálnu spoločnosť (napr. sťažením podávania petícií), znevýhodnený vo výkone svojich základných ľudských práv (napr. pri de facto znemožnení disponovania so svojím majetkom) či dokonca priamo diskriminovaní zo strany verejnej moci (napr. pri zavádzaní elektronických povinností). Nesprávna digitalizácia môže dokonca ohroziť samo ľudské právo (napr. ochrana osobných dát a ochranu súkromia). Projekt sa zameral na niekoľko špecifických problémov, ktoré sa v minulom období vyskytli pri elektronizácii verejnej správy a pretrvávajú dodnes, ale venoval sa aj „živým“ problémom a pripravovanej legislatíve. Súčasťou projektu bolo spustenie informačného portálu „Digitálna verejná správa a ľudské práva“ (http://dvsalp.eisionline.org/), ktorý obsahuje základné informácie a poznatky o tom, na ktoré práva musí štát pri elektronizácii verejnej správy najviac dbať  a o konkrétnych prípadoch, kedy základné práva občanov nie sú plne rešpektované.  Jedným z hlavných výstup je rovnomenná publikácia – „Digitálna verejná správa a ľudské práva“, ktorá obsahuje podrobnú faktickú a právnu analýzu problémov predstavených na informačnom portáli a obsahuje detailnejšie zistenia projektu. Publikácia je voľne dostupná pre každého, pod licenciou Creative Commons a je taktiež možné získať ju v tlačenej podobe Ďalšie odkazy:

Kategórie
Súkromie Uncategorized @sk

Súdny dvor EÚ rozhodol v prípade Schrems, Safe Harbour rozhodnutie Komisie vyhlásené za neplatné.

Včera v dopoludňajších hodinách rozhodol Súdny dvor EÚ očakávaný spor vo veci Schrems (C -362/14), týkajúci sa poskytovania osobných údajov z Európskej únie do Spojených štátov. Po vydaní stanoviska generálneho advokáta Bota len v septembri, súd rozhodol fakticky už po dvoch týždňoch od jeho zverejnenia, čo vyvolalo prekvapivé reakcie. Celý spor bol iniciovaní rakúskym študentom Maxom Schremsom. Ten sa po odhaleniach Edwarda Snowdena o masovom zbieraní dát americkou tajnou službou NSA odhodlal napadnúť rozhodnutie Európskej komisie, ktoré umožňovalo poskytovanie údajov z EÚ do Spojených štátov. Podľa Schremsa tieto odhalenia ukazujú, že úroveň ochrany v Spojených štátoch nie je adekvátna. Ako používateľ sociálnej siete Facebook sa obával najmä o údaje poskytnuté tejto spoločnosti. Podstata sporu bola ďalej komplikovaná faktom, že írsky úrad na ochranu osobných údajov (spoločnosť Facebook je registrovaná v Írsku) spochybnil možnosť odporovať rozhodnutiu Komisie. Súdny dvor EÚ rozhodol, že rozhodnutie Komisie (tzv. „safe harbour“) je neplatné. Súd označil právnu úpravu prenosu osobných údajov do Spojených štátov, ktorá umožňovala všeobecný prístup k obsahu elektronickej komunikácie osôb, za zasahujúcu do podstaty obsahu základného práva na rešpektovanie súkromia. Súd kritizoval aj nemožnosť uplatniť právne prostriedky nápravy a označil to za zásah do podstaty obsahu základného práva na účinnú súdnu ochranu. V neposlednej rade súd dodal, že rozhodnutie Komisie zbavuje národné dozorné orgány časti právomocí a že Komisia nemala právomoc obmedziť právomoci národných úradov na ochranu osobných údajov. Bude zaujímavé sledovať situáciu, ktorá nastane po zrušení rozhodnutia. Ako už avizovali niektorí komentátori, bude najmä potrebné nájsť alternatívne riešenie pre poskytovanie údajov z EÚ do Spojených štátov v medziobdobí.

Odkazy:

Kategórie
Súkromie Uncategorized @sk

Ústavný súd SR zverejnil rozhodnutie o plošnom sledovaní občanov, obmedzil zákonodarcu do budúcnosti

V nadväznosti na tlačovú správu z apríla, Ústavný súd SR nedávno zverejnil plné znenie nálezu o zrušení plošného sledovania občanov, tzv. data retention. Nález bol vynesený na základe návrhu skupiny poslancov z roku 2012, ktorý iniciovalo EISi. Zároveň bol nález včera vyhlásený v Zbierke zákonov.

– K plošnému sledovaniu občanov

Ústavný súd v náleze označil plošné a preventívne uchovávanie údajov – o tom kto, s kým, kedy, ako dlho, ako a odkiaľ komunikoval, ktoré bolo donedávna uskutočňované na základe zákona o elektronických komunikáciách, za značne intenzívny zásah do práva na súkromie. Rozsiahly zásah Ústavný súd videl predovšetkým v samotnom uchovávaní údajov obrovského a nepredvídateľného množstva účastníkov komunikácie, ktoré mohlo podľa súdu vyvolať pocit neustáleho sledovania. Takýto zásah súd nepovažoval za nevyhnutný, hoci boj proti závažnej trestnej činnosti označil súd za legitímny cieľ.

Za problém Ústavný súd považoval to, že sa uchovávanie údajov týkalo všetkých osôb využívajúcich bežné prostriedky komunikácie, dokonca aj tých, ktorí nemali žiadnu spojitosť s akýmkoľvek závažným trestným činom. Uchovávanie nebolo obmedzené ani na určitý časový úsek alebo určitú zemepisnú oblasť, v čom Ústavný súd videl možnosť zlepšenia úpravy zavedením tzv. data freezing, ktorý by umožňoval uchovávať potrebné a konkrétne údaje vopred určeného účastníka komunikácie. V neposlednom rade sa súdu nepozdávala nedostatočná úroveň technologických a organizačných opatrení na ochranu údajov. Predmetné ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách tak podľa Ústavného súdu neboli v súlade s ústavnými garanciami práva na súkromie (čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ústavy v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy a čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach).

– K sprístupňovaniu údajov

V prípade ustanovení Trestného poriadku a zákona o Policajnom zbore Ústavný súd kritizoval ich široký rozsah, keďže sa nedotýkali len vybranej kategórie najťažších úmyselných trestných činov, ale akýchkoľvek úmyselných trestných činov, resp. akýchkoľvek trestných činov v prípade ustanovení zákona o Policajnom zbore. 

„Miera intenzity zásahu do práva na súkromie spôsobená uchovávaním a následným sprístupnením údajov o uskutočnenej elektronickej komunikácii orgánom činným v trestnom konaní však požaduje, aby oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní požadovať zistenie a oznámenie údajov potrebných na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie sa vzťahovalo len na najzávažnejšie trestné činy“, uviedol súd. „Je úlohou zákonodarcu, aby presne určil, v prípade ktorých trestných činov […] verejný záujem prevažuje, pričom vo svojom rozhodnutí musí zohľadniť ich závažnosť. Z rovnakých zásad vychádza aj obmedzenie možnosti vydať
príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky […]“, dodal súd v ďalšej časti nálezu.

Dotknuté osoby majú byť informované o zásahu od ich práva a zároveň by mali mať k dispozícii právny prostriedok, na základe ktorého by sa bolo možné domáhať prieskumu postupu orgánov činných v trestnom konaní. Výnimky z tohto pravidla je možné stanoviť iba zo zákonných dôvodov a v tom prípade musí zákonodarca garantovať, že posúdenie príslušných orgánov o utajení takejto informácie nebolo svojvoľné a podliehalo súdnej kontrole. Ústavný súd zároveň apeluje na zákonodarcu, aby stanovil podrobnejšie pravidlá a určité formálne náležitosti samotnej žiadosti (podľa EISi by bolo možné túto požiadavku splniť napr. zavedením formuláru) orgánov činných v trestnom konaní o takéto opatrenia.

 

Ústavný súd síce nevyslovil rozpor daných ustanovení s Chartou základných práv EÚ, vyslovil však záver, že úprava plošného uchovávania údajov podlieha režimu Charty, čím potvrdil aj právny názor EISi.

Keďže Ústavný súd vyslovil nesúlad so základným právom na súkromie, napádané ustanovenia stratili účinnosť odo dňa vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov. Na základe nálezu má NRSR 6 mesiacov od jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, aby uviedla predmetné ustanovenia do súladu s ústavou a Európskym dohovorom o ľudských právach. Ak sa tak nestane, po 6 mesiacoch od vyhlásenia strácajú napadnuté ustanovenia aj platnosť.

„Bolo by vhodné, ak by zákonodarca v prípade uvádzania predmetných ustanovení do súladu s príslušnými právnymi predpismi či medzinárodnými zmluvami viac spolupracoval aj s tretím sektorom, ktorý disponuje v tejto oblasti potrebnými kapacitami a v primeranej miere vzal v úvahu jeho argumentáciu a pripomienky.“, dodáva Ľubomír Lukič, člen EISi, ktorý sa podieľal na pôvodnom podaní Ústavnému súdu.

Ďalšie odkazy:

Kategórie
Súkromie Uncategorized @sk

Ústavný súd SR zrušil plošné sledovanie občanov

Zákon, ktorý prikazoval široké plošné sledovanie občanov Slovenska sa stal minulosťou.  Ústavný súd SR totiž dnes s konečnou platnosťou vyhlásil plošné sledovanie občanov za protiústavné. Urobil tak v konaní, ktoré s pomocou 30 poslancov Národnej Rady SR iniciovala organizácia European Information Society Institute.

Na neverejenom zasadnutí dnes plénum Ústavného súdu (PL. ÚS 10/2014) vyhlásilo ustanovenia § 58 ods. 5 až ods. 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktoré doteraz prikazovali operátorom sledovať komunikáciu svojich užívateľov, ako aj § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok  a § 76a ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ktoré umožňovali ich sprístupňovanie, za v rozpore s ústavne garantovaným právom obyvateľov na súkromie a ochranu osobných údajov.

Podľa zákona o elektronických komunikácií museli poskytovatelia elektronických komunikácií uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán odo dňa uskutočnenia komunikácie počas 6 mesiacov, ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu a počas 12 mesiacov, ak ide o ostatné druhy komunikácie. Predmetom uchovávania tak bolo niekoľko desiatok údajov o tom kto, s kým, kedy, ako dlho, ako a odkiaľ komunikoval. V rovnakom rozsahu sa uchovávali aj údaje súvisiace s neúspešnými pokusmi o volanie. Navyše aj právna úprava sprístupňovania týchto dát bola úplne arbitrárna a oveľa benevolentnejšia ako porovnateľný inštitút odpočúvania.

Zavedenie povinnosti uchovávať údaje predstavalo dlhé roky citeľný zásah do súkromného života všetkých obyvateľov Slovenska, keďže išlo o plošné sledovanie, bez ohľadu na bezúhonnosť a čestnosť jej cieľov. Hoci ešte presné odôvodnenie nálezu nie je známe, je jasné, že rovnaký zásah už nebude do budúcna možný.

Ústavný súd SR svojím dnešným rozhodnutím potvrdil, že iniciatíva, ktorú EISi zašalo už pred piatimi rokmi bola viac ako opodstatnená. „Do súkromia slovenských občanov bolo roky protiústavne zasahované plošným sledovaním ich elektronickej komunikácie“ uviedol Ľubomír Lukič, právnik EISi, ktorý sa na písaní podania podieľal.

Rozhodnutie Ústavného súdu SR prišlo niekoľko mesiacov po tom ako európsku smernicu, ktorá ukladala tento zber údajov za protiústavnú vyhlásil ešte na jar 2014 Súdny dvor Európskej únie. Ústavný súd SR vtedy ihneď reagoval pozastavením zberu údajov predbežným opatrením, aby ho v zápätí dnes úplne zrušil.

Kategórie
Súkromie Uncategorized @sk

Zachovajme minimálnu úroveň ochrany osobných údajov – EISi sa pripája k otvorenému listu

V čase, keď vrcholia prípravy nového právneho rámca pre ochranu osobných údajov v Európskej únii, EDRi (European Digital Rights) – paneurópska inštitúcia združujúca organizácie pôsobiace v oblasti ochrany súkromia a občianskych práv – pripomína Európskej komisii sľub, ktorý dala európskym občanom.

Bývalá podpredsedníčka komisie, Viviane Reding, sľúbila v mene kolégia komisárov, že pripravovaná právna úprava zachová súčasný štandard ochrany osobných údajov aj v nadchádzajúcom digitálnom veku a že úroveň ochrany – tak, ako existuje v súčasnosti – neklesne pod túto „červenú líniu“. Aktuálny stav legislatívneho procesu však ukazuje, že smer, ktorým sa prípravy nového nariadenia uberajú, je v rozpore s týmto sľubom.

Z tohto dôvodu sa EISi rozhodlo pripojiť k iniciatíve EDRi, spolu s ďalšími 65 mimovládnymi organizáciami naprieč svetom. V otvorenom liste, adresovanom súčasnému predsedovi komisie – Jeanovi-Claudovi Junckerovi, organizácie vyzývajú na dodržanie tohto sľubu, vyjadrujúc svoje obavy z pripravovaných zmien a zdôrazňujúc dôležitosť vysokého štandardu ochrany osobných údajov, tak ako je nastavený od roku 1995. EDRi vo svojej analýze identifikovalo niekoľko problematických bodov navrhovanej úpravy (napr. princípy ochrany osobných údajov, práva subjektu údajov či nápravy v prípade porušenia), ktoré sú v rozpore so sľubom a ktoré nepochybne znížia úroveň ochrany osobných údajov. Otvorený list zakončuje otázka, či je komisia ochotná niesť zodpovednosť za porušenie svojho sľubu.„Robustná úprava ochrany dát v Európske únii býva často predmetom kritiky pre jej zložitosť a byrokratickosť. Napriek tomu, to čo je možné považovať za najväčší prínos súčasnej úpravy, a to jej vysoký štandard ochrany, je jedna z výsad, ktoré musia byť zachované i naďalej.“, hovorí Matej Gera, člen EISi. „Nadchádzajúce moderné technológie si síce vyžadujú nový prístup k ochrane dát, nemali by sme ale preto rezignovať na zachovaní tohto zlatého štandardu. Dúfame, že komisia svoj sľub dodrží“, dodáva. „Uvedená iniciatíva súvisí aj s tým, že právo na ochranu osobných údajov nie je samostatným, izolovaným právom od ostatných práv, ale má veľmi úzku väzbu najmä na právo na súkromie, o ktorého posilnenie v súvislosti s využívaním moderných technológií sa v poslednom čase usiluje nejedna organizácia“, poznamenal Ľubomír Lukič z EISi. Ďalšie zdroje: